V lepšom prípade len nevedomky platíte „daň“ v podobe nižšieho ako dosiahnuteľného výkonu, v tom horšom zase PC sužujú nevypočítateľné „mrznutia“ počas prevádzky, štartu systému alebo hrania hier. Vo väčšine prípadov nejde o nič, čo by sa s trochou času a dohľadania kompatibilných nastaveniach nedalo jednoducho vyriešiť.



Predovšetkým by ste mali správne (dnes už) DDR2 pamäte vyberať skôr, ako samotné PC zložíte – skontrolujte si možnosti zvolenej matičnej dosky a jej čipsetu, teda aký konkrétny štandard DDR2 podporuje. Stiahnite si manuál matičnej dosky v PDF, ktorý napovie o možnostiach nastavenia v BIOS. Ďalej na stránke výrobcu dosky vyhľadajte tzv. QVL (Qualified Vendors List) dokument – ide o zoznam komponentov (RAM, CPU, VGA atď.), s ktorými bola doska výrobcom otestovaná a býva dobrým zvykom, že je tento priebežne rozširovaný aj po aktualizáciách BIOS, ktoré nezriedka opravujú aj problémy kompatibility s niektorými pamäťami.

Vďaka tomu si môžete vytypovať správne pamäťové moduly, prípadne podobný model s rovnakými pamäťovými čipmi – je totiž viac ako pravdepodobné, že budú fungovať rovnako dobre. Rovnako nezabudnite skontrolovať download sekciu produktovej stránky dosky pre informácie o najnovšom BIOS a možné opravy týkajúce sa pamätí – naopak, používateľské fóra na stránkach výrobcov sú obvykle zaplnené stovkami „lamerských“ žiadostí o pomoc a podľa našich skúseností len zriedkakedy obsahujú užitočné informácie. No i keď to výrobca „fláka“ a QVL dokument nie je mesiace aktualizovaný, vďaka údajom z manuálu zistíte napríklad možnosti manuálneho nastavenia pamätí a predovšetkým ich napájania (obvykle ako Vmem v BIOS).

Prečo je to dôležité? Cenovo dostupné matičné dosky a predovšetkým integrované modely len zriedkakedy podporujú vyššie napájanie pamätí ako je nominálna hodnota pre DDR2, teda 1,8 V, najviac však 1,9 V v prípade DDR2-800. Naopak, výkonné pamäťové moduly renomovaných výrobcov (Corsair XMS, OCZ, Kingston Hyper X) ale i ďalších (A-DATA Extreme Edition, PQI Turbo) vyžadujú nezriedka napájanie vyššie – bežne 2,1 V, v extrémnych prípadoch až 2,35 V! To, pochopiteľne, znamená, že len sotva budú fungovať 100 % stabilne na doske nepodporujúcej dostatočné napájanie a pre tieto účely sú bežné lacné pamäte vhodnejšie. I keď k tomu zvádza ich „doživotná“ záruka, overclockerské pamäte sú skutočne vhodné len pre výkonné riešenia, naopak použitie lacnejších value modelov od rovnakých výrobcov je v bežných prípadoch lepší nápad.

Takže, ak poznáte parametre zvolenej matičnej dosky a jej možnosti nastavenia, nasleduje samotný výber pamätí. Ak ste si vopred vytypovali viacero vhodných (napríklad DDR2-800) modulov, nasledovať by mala dôslednejšia kontrola ich parametrov. Býva dobrým zvykom výrobcov mať rozlíšené jednotlivé modely pamätí samostatným modelovým označením (part number), pričom s rovnakými alebo podobnými parametrami môže ponúkať výrobca viacero modelov, líšiacich sa napríklad použitými pamäťovými čipmi, ich výrobcami, hustotou či typom (single/double sided) osadenia. Podľa tohto označenia je možné na stránke výrobcu pamätí dohľadať informácie o dôležitých parametroch (napájanie, časovanie) týchto modulov pre ich optimálne nastavenie v BIOS dosky. Kým pre bežné modely výrobcovia obvykle uvádzajú len napájanie alebo hodnotu CAS oneskorenia (latency), drahšie a výkonnejšie pamäte sú dokumentované podrobnejšie.



Kým napájanie je nezriedka potrebné podľa vyhľadaných parametrov zadať ručne, parametre časovania si doska dokáže „prečítať“ z tabuľky hodnôt v SPD EEPROM čipe na pamäťovom module. BIOS ich potom nastaví automaticky, teda všetky hodnoty sú nastavené na Auto, respektíve by SPD. No pozor, v SPD pamäťového modulu sú časovania nastavené na bezpečné a nie optimálne hodnoty, a to platí predovšetkým pre výkonnejšie modely podporujúce neštandardne vyššie hodnoty časovania. Keďže výrobca vopred nevie, či bude ich napájanie na doske dostatočné, sú nižšie hodnoty rozhodne lepšou myšlienkou.

Ak ste však investovali do drahších a výkonnejších pamätí, nezostáva vám nič iné, ako nastaviť optimálne parametre podľa špecifikácie z webu výrobcu (niekedy aj z nálepky na module alebo pribaleného letáku) ručne. Zoberme si ako príklad pamäte Corsair TWIN2X2048-8500C5, teda 2 GB kit dvoch DDR2-800 modulov, podporujúcich až (zatiaľ oficiálne neštandardizovaných) DDR2-1066. Kým doska zvolí obvyklé napájanie 1,8 až 1,9 V, podľa manuálu je potrebné nastaviť 2,1 V (+ 0,01 až 0,05 V nezaškodí). Časovanie podľa SPD sa automaticky nastaví na DDR2-800 a hodnoty 5-5-5-15 a 2T (tCL-tRCD-tRP-tRAS, Command Rate), po ručnom nastavení frekvencie pamätí na 1066 MHz je možné nastaviť tie isté hodnoty aj pri tejto frekvencii – taktiež manuálne.

Netreba nato doktorát z fyziky - ak nestaviate PC každý deň, vystačíte si so základnými informáciami. Mätúce niekedy býva označenie niektorých položiek skratkami v BIOS – napríklad CAS Latency sa označuje ako CL, ale aj tCL či Twcl, RAS to CAS Delay sa niekde volá Row to Column Delay alebo sa označuje skratkou tRCD, pri položke Row Precharge Delay sa môžete stretnúť aj s označením RAS Precharge Delay alebo skratkami tRP či tRCP. Položku Row Active Delay v niektorých BIOS nájdete ako RAS Active Delay, Time to Ready alebo pod skratkami tRA, tRD alebo tRAS. Pri bežných DDR2 pamätiach najmenej využijete Command Rate (2T/1T Command či Command Control) alebo inak aj CMD Rate. Ak teda konfigurujete nové PC raz za čas, postačí vám základné zorientovanie sa v nastaveniach.



Na záver ešte spomeňme samostatnú kategóriu, ktorou sú DDR2 pamäte typu EPP – teda podporujúce Enhanced Performance Profiles, čo je otvorený štandard definovaný firmou NVIDIA (inak aj SLI – Ready Memory). Tieto pamäte okrem bežných hodnôt časovania majú nastavené profily výkonu pre rôzne frekvencie CPU a systémovej zbernice a v spolupráci s kompatibilnou základnou doskou (resp. jej BIOS) sa vždy nastavia najvhodnejšie hodnoty pre danú situáciu. Hodenej rukavice sa však ďalší výrobcovia čipsetov nechytili, a tak sú EPP profily podporované len čipsetmi nForce 590 SLi a nForce 680i SLi. Pamäťových modulov s podporou EPP (od rôznych výrobcov) je na trhu dostatok. S podobným nápadom pre DDR3 moduly prišla aj spoločnosť Intel, kde sa tento systém pre čipsety P35 a X38 volá Extreme Memory Profile (XMP).

Zvolené nastavenia nezabudnite podrobne otestovať, pretože musia byť 100 % stabilné. Odporúčame najmä program Memtest86+, ktorý stačí ako ISO obraz napáliť na CD-ROM a nabootovať z neho PC. Test sa spustí automaticky a preverí stabilitu nastavení. Je rozhodne rýchlejšie dostať sa opäť do BIOS z DOS programu ako z Windows. No ak preferujete grafické rozhranie a systém sa naštartoval ako tak bezpečne, drobné nedostatky stability preverí RightMark Memory Stability Test, súčasť balíka RightMark Memory Analyzer.