Image

Gears of War – ako to vidíme my?

Sú Gears of War skutočne takou neotrasiteľnou peckou, ako o nej všetci hovoria? Naštartovali sme redakčný Xbox, aby sme sa presvedčili na vlastnej koži…

V čase, keď nám do redakcie prišli Gears of War (GoW), som bol ponorený do fantastickej konverzie titulu F.E.A.R. a moje predstavy o intenzívnej hrateľnosti sa viazali výlučne k nemu. GoW predchádzala už veľká vlna slávy, ťažkých miliónov predaných kópií i punc najhranejšej hry na multiplayerovej službe Xbox Live a zároveň aj neskutočne veľkého očakávania.

Solídne intro a menu vzbudili nádeje ešte viac. Ale prvých 10-15 minút hry zavládlo určité sklamanie. Zvláštne postavená kamera rýchlo odhaľuje, že toto nebude ďalšia 3D akčná hra z vlastných očí – hrdina je netradične postavený skôr do ľavého spodného rohu. Grafika je jemná, ale interiéry väzenia nie sú tie najrozmanitejšie lokácie, na ktorých by sa dokázal predviesť výkon modernej konzoly. Nutnosť kooperacie s tímom a hľadanie akéhosi Dona tiež nepoteší. Vyslobodzovanie z väzenia však prebieha našťastie dosť rýchlo a spolu s ním opadáva aj prvotné rozčarovanie…

Do polhodiny vás hra dostane. Stačí jej na to málo. Prvých 15 minút sa ukázalo byť iba trošku nešťastným prológom s nie najlepším strihom a tutoriálom. V momente, keď získate viac voľnosti a opriete sa do akcie, prídete na iné myšlienky. Grafika začne úradovať naplno a s ňou aj výkon konzoly – tu prebiehate cez most, ale tam v pozadí sa rúca s rachotom obrovská veža. Kooperáciu s tímom si začnete pochvaľovať, pretože celá zodpovednosť tak neleží iba na vás, ale spolupatričnosť s parťákmi rýchlo oceníte. Úvod vo väzení je skutočne len ľahko nadpriemerný, ale keď vás nalodia do helikoptéry a vyložia pred zdevastovaným mestom, hneď prídete na iné myšlienky… A to podstatne lepšie.

Image

Mnohí si pochvaľujú na GoW príbeh a vašu pozíciu v ňom. V skutočnosti je hra koncipovaná iba ako kúsok mozaiky vo veľko svete a vy sa v ňom dostanete iba na niektoré miesta, pričom prezradené budú iba útržky príbehu. To pôsobí značne nevyrovnane, pretože po dohraní vám ostane v hlave víriť množstvo otázok. Prológ je nastavený tak, že pred 14 rokmi nastala invázia nepriateľov menom Locust a vy ako Marcus Phoenix ste chceli niekoho zachrániť, no za to vás zavreli do väzenia. Z neho teraz vychádzate, pretože vás potrebujú nasadiť do akcie spolu s ostatnými členmi Delta Squad, ktorá hľadá jednotku Alpha Squad v ruinách miest, kde by sa mohla nachádzať zbraň, ktorá by dokázala zvrátiť priebeh vojny. Celý príbeh však možno zhrnúť tak, že ten kúsok, ktorý si zahráte je dosť intenzívny, no je veľká škoda, že sa nedozviete viac. Výhovorky, že autori si schovávajú zvyšok diania do ďalších pokračovaní hry veľmi neobstojí, najmä keď pred vydaním prvých GoW nebolo jasné, či vôbec ďalšie hry v sérii budú. Ale poznáte to, po bitke je každý generál… Silným esom príbehu ostáva neuveriteľne rýchle tempo spojené s bleskovým filmovým strihom. Hra je rozdelená na päť aktov a tie sa delia na kapitoly, no zabudnite na niekoľkominútové či sekundové prestávky na osvieženie, začiatok novej kapitoly sa oznamuje strohým oznámením, zväčša po dôležitej bitke. Niekedy sa prechod medzi kapitolami dokonca realizuje aj bez akejkoľvek in-game scény, jednoducho dosiahnete stanovený bod hry a už ste v scenári autorov ďalej.

GoW je dosť lineárna hra. Väčšina lokácií je postavená tak, že na skúmanie vám ostane len pár slepých ciest a linearitu naruší občasná križovatka, pri ktorej sa môžete vydať jedným z ponúknutých smerov, aby ste sa o pár minút opäť dostali na spoločné miesto. Z rozličnej spleti prvkov akčných hier kladie GoW dôraz predovšetkým na súboje. Skúmanie, zbieranie predmetov či variabilné riešenie prechádzky levelom je prenechané ostatným hrám. Každý súboj je napínavý a je malou vojnou medzi vašou a súperovou jednotkou. Tímy bojujú nadoraz – a práve v tomto momente sa ukazuje dôležitosť toľko proklamovaného skrývania ako svojím spôsobom nového elementu hry.

Image

Zabudnite na prechádzanie hry v štýle „teraz sa naboostujem brnením, predmetmi, zdravím a haldou nábojom a vyrazím naprieč nepriateľom“. Nevydržíte ani 15 sekúnd. Nie nadarmo vás už tutoriál naučí skryť za najbližšiu prekážku či stĺp a likvidovať nepriateľa odtiaľ. Jednu-dve kapitoly vám môže tento systém trošku vadiť, ale potom sa ukáže byť nutnosťou. A navyše je to elegantnejšie riešenie, nájsť si úkryt a odtiaľ páliť do nepriateľa, lebo takto vás nedokáže len tak ľahko zraniť. Inak sú nepriatelia po zuby ozbrojení a zvládajú viaceré triky – vrhajú sa na vás v skupine, na bojisku si hľadajú rovnako ako vy dostatočne dobré pozície a vedia vám urobiť zo života peklo pomocou granátov či vhodne rozmiestnených palebných staníc. Hra ponúka aj slušnú variabilitu oponentov – jedni sú len pobehajovia s dobrou kadenciou, iní šmaria po vás granát, niektorí sú skôr samotári, ale iní prichádzajú doslova v kŕdľoch.

Pri hľadaní a využívaní úkrytu vás hra počastuje svojou interaktivitou s ovládaním. Jednoducho sa uprostred bojovej vravy alebo pred ňou stretnete s ikonou oka a príslušným tlačidlom. Niekedy vám takto napovedá, aký krok či úkon môžete urobiť alebo vás jednoducho upozorní na dôležitú udalosť typu vychádzajúca várka nepriateľov a podobne. Je to celkom užitočná vlastnosť, ktorá hru príliš nerozptyľuje, ale občas vám pomôže.

Image

GoW sa veľmi nepára s interfacom. Vystačí si ikonou pre zbraň a počet nábojov. Zvyšné časti sa vám zobrazia na požiadavku – pri výmene zbraní zase uvidíte kompletný prehľad o arzenáli, pri sledovaní úloh získate prehľad o vašich parťákoch a pod. Apropo, parťáci. V GoW záleží na tíme. Vaši spolubojovníci kráčajú s vami, snažia sa páliť do nepriateľov, ich pomoc je však polovičná. Zo začiatku hry čo-to skolia, ale neskôr musíte prebrať iniciatívu vy. Kolegovci sem-tam schytajú pár striel, takže vám zachránia kúsok zdravia, ale inak musíte zachrániť ich vy. V niektorých momentoch sa po ťažkej paľbe ocitnú na zemi a vy musíte k nim pribehnúť a uzdraviť ich. Naopak to však nefunguje. A vaše zdravie nevidno – až v momente, keď dostávate do tela množstvo nábojov sa zobrazí na obrazovke ikona GoW a postupne červená. Keď sa naplní, zomriete. Poviete si, prečo taký systém? Pre celkové zjednodušenie, pretože GoW sa sústredí na akciu a nie zbieranie lekárničiek či obranných pomôcok.

Ale zjednodušenie vôbec neznamená aj ľahkú obtiažnosť, skôr naopak. Pokiaľ sa nestotožníte so štýlom hry, systémom skrývania a ovládaním, budete dostávať na hubu pomerne často. Najmä prvé fázy môžu byť dosť ťažké a je to veru nečakaný fakt, že za prvú polhodinu či hodinu môžete zomrieť pomaly desaťkrát na jednom mieste. Ale intenzita hry, ktorú vám tento štýl prináša, je nezabudnuteľná. Obtiažnosti hry napomôže aj zvolený arzenál. V jednom momente unesiete iba štyri zbrane, takže starostlivo vyberajte, ktoré to budú – už ku koncu prvého aktu budete stáť pred ťažkou voľbou. Niektoré kvéry sa vám vyhodiť nedajú, ale nie je na škodu nosiť brokovnicu so širokým rozptylom, samopaly s rýchlou kadenciou alebo pár granátov pre osvieženie levelu. A potom sú tu špecialitky typu Hammer of Dawn, satelitom navádzaný silný laser, ktorý usmaží rozľahlých nepriateľov… Akurát si musíte dať pozor na počasie – pretože keď je zatiahnutá obloha, zbraň jednoducho nefunguje.

Image

Audiovizuálna stránka berie dych. Toto je prvá ukážka Unreal Engine 3.0. A pokiaľ bude platiť to, čo pri iných enginoch, že prvá hra je dobrým exemplárom, ale zároveň schováva aj množstvo prísľubov a vylepšení do budúcna, máme sa rozhodne na čo tešiť. Už Gears of War ponúkajú fantasticku mieru detailov – najprv vám udrú do očí detaily charakterov. Tváre, svaly, oblečenie i zbrane sú prevedené neuveriteľne. A potom sa ponoríte do zdevastovaného sveta so sivým postapokalyptickým nádychom a nádherne vytvorenými mestami v atmosfére prázdnoty a beznádeje. Neskôr dokonca pochopíte aj osemnástkový štempel neprístupnosti, najmä keď krv z Locustov strieka po celej obrazovke televízora. Je však škoda, že sa autori viac nepohrali s variabilitou prostredí. Napríklad zdevastované mesto sme pred dvomi rokmi videli v PS2 hre Killzone, no vzápätí sme v nej bojovali aj na pláži, džungli, horách či vesmírnom prostredí. Tu nás, žiaľ, taká pestrosť nečaká, hoci prostredia podzemia či lávy sú skvelé.

Čo sa týka zvuku, chválim. Dolby Digital 5.1 je agresívny, ohlučí obývačku už v momente zobrazovaných úvodných menu a keď sa pustíte do bojovej vravy, najmä zadné reproduktory sú často zaťažované, najmä hláskami vašich spolubojovníkov. A potom je tu nádherný basový efekt pri zomieraní a reštarte levelu. Zvuk je dostatočne dravý už pri nižších hraniciach hlasitosti a jeho rozpätie je väčšie ako napríklad pri F.E.A.R.

Image

Kamera bola spočiatku nenávidená, ale podobne ako pri Resident Evil 4 si vyžaduje chvíľkové učenie sa a potom ju oceníte. Hrdina síce behá dlho v ľavom spodnom rohu, ale v momente akcie sa presuniete do pohľadu prvej osoby. Nehrozí ani žiadna schizofrénia medzi pohľadmi, na všetko sa dá zvyknúť už počas tutoriálu.

Suma sumárum, ostáva nám zodpovedať jednu otázočku. Sú Gears of War hrou roka? Pokiaľ si chcete vychutnať skvelý single-player a ešte lepší multiplayer (množstvo módov, desiatka kvalitných máp, kvantum hráčov na Xbox Live), môžete takto o GoW uvažovať. Ale ja osobne budem trošku kritickejší. Miera akcie je skutočne fantastická, atmosféra, akcia i napätie tiež, no menšia variabilita prostredí a najmä krátka kampaň mi titul hra roka udeliť neumožňujú. Sústredenie sa na hrateľnosť i technickú stránku je super, ale obsah mohol byť objemnejší. Každopádne, na Xboxe 360 ide jednoznačne o hru roka, toto označenie sa uprieť nedá.

{moscomment}