Image

Halo 3: Priniesol hype dobrú hru?

Master Chief chce dokončiť svoj boj. Oplatí sa kvôli tomu kúpiť celý Xbox 360?

Halo 3 vie urobiť okolo seba poriadne veľké haló. Pozrite sa na marketingovú kampaň (len v USA musela zhltnúť desiatky miliónov dolárov), snahu o celosvetový launch (v priebehu dvoch dní sa dostala k hráčom na celom svete), milióny hráčov čakajúcich na chodníkoch na vyvrcholenie dejového príbehu proti votreleckej rase Covenant či strih veľkolepej filmovej premiéry v Londýne. Master Chief sa na vás usmieva z francúzskej predpovede počasia, v New Yorku behá po ulici ako každý iný občan a na Slovensku stráži Brloh s prvými kupujúcimi. Ktorá hra dokázala vzbudiť toľko pozornosti? Veľa ich nie je. V tejto chvíli je však podstatná otázka, či to haló stálo za to.

Image

Ak ste počuli o Halo sérii práve kvôli prepracovanému príbehu, vstup do tretieho dielu vás môže mierne vyviesť z miery. Nečakajte žiadne bombastické intro či predstavenie hrdinov. Autori kašlú na vašu domnienku, že keď je hra na novom systéme, nemala by priamo vyžadovať znalosť prvých dvoch dielov, ktoré ste nemuseli mať šancu zahrať si. Do akcie sa vstupuje in medias res, všetci rátajú so znalosťou Master Chiefa, jeho vojenskej posádke i postupne budovanom vzťahu s jedným z mimozemšťanov, proti ktorej rase sa vlastne v celej sérii bojuje. Stroskotanie či objavenie samého seba uprostred džungle v širokouhlom formáte a atmosférickej hudbe je dostatočne sugestívne, hoci nemusíte priamo vedieť, čo sa deje. Teda viete, že budete šiť olovo či plazmové náboje do rase menom Covenant, ale tam v prvých piatich minútach odhalenie deja začína a končí. Až keď sa porozhliadnete po prostredí, vrhnú sa na vás nepriateľskí emzáci a zrazu máte začať zachraňovať svojich známych i ľudstvo priamo na Zemi, pochopíte. Pocit z premárnenej šance však možno alternovať iba jediným spôsobom – zahrať si predchádzajúce diely, pretože až v tom prípade sa dá pochopiť štýl narácie i zloženie príbehu a híkať pri viacerých dejových zvratoch. Na pomery 3D akčných hier ide o jasný nadpriemer, na pomery počítačových hier nič, z čoho by ste padli na zadok a nedokázali vstať. Ale dokážem si predstaviť celý zástup hráčov, ktorí šesť rokov čakali práve na toto finále a budú ho vydýchavať minimálne päť dní.

Image

Príbeh je úzko previazaný s kampaňou pre jedného i viacerých hráčov. Na prvé vychutnanie si väčšina zvolí sólo hru, v ktorej sa ocitne v desiatke rozmanitých a pomerne rozsiahlých levelov. Áno, hra má vďaka zaujímavému príbehu slušný švih a zasadzuje ho do interesantných lokácií. Úvodnú džungľu vystriedate za akčné safari, pekne kontrastné sú aj púštne a pobrežné oblasti a nemôžu chybať ani stiesnené interiéry v podobe jaskýň či vesmírnych staníc. Každý z desiatich levelov je dosť dlhý, prejdenie je otázkou 40 až 60 minút. Zistíte, že prostredie nie je úplne lineárne, ale tvorí veľké územie, ktorým sa môžete predierať na vlastnú päsť, prísť k vytýčeným bodom a pokračovať ďalej v príbehu. V žiadnom prípade však nejde o postup z bodu A do bodu B v neviditeľnom koridore ohraničenom graficky limitovaným okolím. V leveli sa môžete pohybovať, občas aj stratiť a obdivovať prácu grafikov. Voľné ukladanie hry neexistuje, ale nahrávanie prebieha na checkpointe cca raz za 5-6 minút, takže netreba sa báť frustrácie z opakovania rovnakých častí.

Hra nekladie príliš vysoké nároky a snaží sa zapáčiť aj menej skúseným hráčom. Svedčí o tom systém samovoľného dobíjania zdravia – stačí sa chvíľu zotavovať a už kosíte nepriateľa v plnej poľnej s dobitým ukazovateľom. Ovládanie je na pomery 3D akčných hier na konzolách jednoduché a zžijete sa s ním hneď v prvej misii. Arzenál sa v rámci série príliš nemení – puška je k dispozícii stále, guľomet, granátomet i plameňomet robia krásnu paseku v dave a nechýba ani pár mimozemských vychytávok či gravitačné kladivo rozmliažďujúce emzákov. Zbraní je veľa, z nepriateľov padajú jedna radosť, no musíte si vybrať, s ktorými hrať, lebo na jeden šup unesiete iba dve. Popri zbraniach sa núkajú aj rozličné bonusy – štíty, neviditeľnosť, nezraniteľnosť, požierač energie a pod. Variabilnosť hry rozširujú ako v každej časti série aj vozidlá – štvorkolky, tanky či nepriateľské zariadenia sú k dispozícii. Znalcov série táto paleta možností už neprekvapí, ale ak hráte Halo prvý- či druhýkrát, budete možnosťami unesení. Ostatných opantá skôr príbeh, pár noviniek, no základný systém už tak ľahko velebiť nemusia. Dokonca pár verných druhej časti série môže namietať, že popri detailnejšej a svetelnými efektmi nabitej grafike vo vyššom rozlíšení sa nezmenilo takmer nič.

Image

Je to pravda, ale už Halo 2 ponúkalo skvelý ťah na príbehovú i akčnú bránu, takže trojka taký štýl opakuje. Akurát je kratšia, pričom vypúšťa viaceré obranné misie, pri ktorých ste ustupovali v rovnakom leveli viackrát. Niežeby v novinke nechýbali, ale je progresívnejšia, nedáva príliš veľa času na bádanie a púšťa na vás nepriateľov v desiatkách. Od tretieho levelu vás čaká maso. Oponenti sa vás boja iba v prvých dvoch leveloch, potom nastupuje podstatne väčší odpor i objemnejší emzáci. Single-playerové dobrodružstvo je fajn. Kto si nezahral akčnú hru na Xboxe, nech ju rozhodne vyskúša, pretože ponúka predsa len iný štýl ako viaceré PC strieľačky z tohto roku či z minulosti alebo aj akcie z PlayStation (námatkovo možno spomenúť Killzone). Je to hra pre masy, ale zároveň aj fanúšikov, ktorí si potrpia na intenzívne boje a… možnosť mlátiť sa v nich s kamošmi.

Multiplayer je totiž v sérii Halo čoraz silnejšia devíza a tretí diel toto očakávanie hráčov napĺňa úplne do bodky. Popri možnosti prejsť si kampaň vo štvorici ponúka množstvo špeciálnych módov. Jedenásť obrovských máp, množstvo brnení či iných predmetov a nové funkcie obohajúce najhranejšiu hru históriu Xboxu. Postupovanie v hodnostiach, získavanie skúsenosti a hľadanie vhodných nepriateľov je pre hru samozrejmosťou. Štandardné módy typu deathmatch či capture the flag slúžia na základné zoznámenie sa s hrou. Špeciality typu infekcia, v ktorej sa hráči menia na zombies idúcich po krku inému tímu, pokiaľ prežije iba posledný, to je už zaujímavá variácia. Aj bežné módy sa dokážu zmeniť na originálnejšiu session, keď naplno využijete zmenu štartovacích zbraní, rýchlosť, silu gravitácie či použitie nových zbraní – popri rinčiacich mečoch v ostrých šermovacích výmenách sa núka najmä gravitačné kladivo, ktorým môžete odrážať dokonca aj rakety. Vďaka tzv. Forge editoru máte dvere možností naplno otvorené. A vďaka zakomponovaniu funkcii Theater si môžete súboje nahrávať a predvádzať ich ostatným.

Image

Audiovizuálne spracovanie si už vyslúžilo určitú mieru kritiky, pretože rozlíšenie neponúka ani plnohodnotné 720i, no v skutočnosti a záplave boja to príliš nevadí. Halo 3 je viac ako iba upscalovaná verzia druhého dielu, hoci po grafickej stránke ju už predbehli napríklad vlaňajší Gears of War alebo aj Bioshock. Ale to množstvo charakteristických svetelných efektov popri treskúcom boji vyzerá výborne a vizuálny dojem umocňuje. Zvuková stránka je solídna, dialóg si opäť vypožičal rovnakých hercov ako pri druhej časti, takže nadväznosť je stopercentná a soundtrack kombinuje známe témy s množstvom nových skladieb. V audiálnej časti tak napĺňa Halo 3 predpoklady dobrého pokračovania.

A také je aj celkové hodnotenia. Milovníci predchádzajúcich dielov budú spokojní, jedine pár jedincov si možno zašomre, že tých invencií až tak veľa nie je a strih hry mohol byť odlišnejší. Ale to by si Bungie pohnevalo milióny všetkých nedočkavcov, ktorí chceli známe ladenie hry v lepšej grafike. A presne to dostali spolu s množstvo výborného multiplayeru. Nováčikovia to v Halo 3 nebudú mať ľahké kvôli absencii predchádzajúceho príbehu, ale po stránke hrateľnosti naskočia do jednotky Master Chiefa okamžite. Nejeden hráč sa vykašle aj na príbeh a pôjde emzákom po krku, pretože dynamika je fakt strhujúca a na pár dní hráča skrátka nepustí. A to je to najdôležitejšie, čo si môže od veľkého titulu želať.

{moscomment}