Image

Život s N91, časť 4.

Nokia N91 je hudobný smartphone s pevným diskom, s ktorým žijeme už piaty mesiac a odhaľujeme jeho esá i chybičky. Opäť dumáme nad prácou dizajnérov…

Chcete svojím telefónom zaujať verejnosť? Zvoľte niečo netradičné. Hliník a la Sony Ericsson T610 sa už nosí takmer bežne, ale ak sa chcete skutočne odlíšiť, musíte siahnuť po niečom inom. Dizajnéri si to pri tvorbe futuristickej N91 dobre uvedomovali, a tak sa rozhodli po vzore iného (a oveľa drahšieho) modelu Nokia 8800 po oceli. Keď držím v ruke N91, obzerám si ju zo všetkých strán, rýchlo zisťujem, že kovu je na ňom veľa. Zadný kryt nie je obyčajná plastová serepetička, ale kus (hoci tenkého) kovu. Z pohľadu hrúbky je celá vrchná polovica oceľová – niekde matná, niekde lesklá, ale kov je jednoducho všade. Kovové sú bočné tlačidlá a aj kus okolo miniUSB konektoru. Jedine na zadnej strane sa vo vrchnej, statickej časti objavuje materiál podobný skôr tvrdému plastu. A keď je všade toľko kovu, telefón vás na jednej strane očarí, ale na druhej nesie také prevedenie svoju daň. Resp. ju nesiete vy. V celej hmotnosti 164 gramov. Opäť treba zdôrazniť, že N91 nie žiadne pierko, ale poriadny kus mobilu. Ale kto si potrpí na menej používané materiály, toho kov a najmä oceľ určite poteší…

Image

V nadväznosti na materiál ma neustále mátala otázka konštrukcie. Keď je N91 taký ťažký prístroj, sú použité materiály aj dostatočne pevné? A držia dobre pokope? Odpoveď na prvú otázku je jednoduchá – jednotlivé časti N91 sú skutočne veľmi pevné, držia ako prikované. Dokonca aj tá plastová časť na zadnej strane je skvele zasadená. Rovnako aj vrchná bočná strana s čiernou lesklou plochou. A celá statická časť vychádza jednoznačne výborne, po konštrukčnej stránke jej niet čo vytknúť.

Image

Na druhú otázku sa už odpovedá ťažšie. Osobne som tipoval, že vďaka kovovému prevedeniu sa výrobca poráta so zadnou častou (keď na nej nemá aktívny kryt fotoaparátu), ale otázny bol panel s klávesnicou na prednej časti. N91 totiž vsadila na originálnu konštrukciu – bežne vidíte iba pár funkčných tlačidiel a päť veľkých hudobných tlačidiel. Hudobný panel však sedí na odsúvacom kryte. Pod ním už čaká drobnejšia, ale slušne použiteľná alfanumerická klávesnica. A práve fakt, že niektorí SMS maniaci často využívajú alfanumerickú časť a neustále odsúvajú kryt ma dosť zneisťovala. Výsledok je však úplne opačný! Zadný kryt sa borí s klasickým neduhom a má tak jedenapolmilimetrovú vôľu. Úprimne, to je dosť a je výraznejšie labilnejší ako na množstve iných strojov (vrátane legendárnych N6230 s vizitkami pod krytom či inými Nokiami). V tomto smere Nokia pripravila prekvapenie, hoci trošku nemilé. Ale predný panel s klávesnicou je výborný! Testovací prístroj sa blíži k polroku svojej životnosti, s krytom manipulujem kvôli správam, kalendárom či poznámkam každý deň a drží úplne výborne. Nemá vôbec žiadnu vôľu, v stave pokoja je skôr stále kladie menší odpor, takže na to, aby ste ho vysunuli, treba vydať zo seba trošku viac sily. To je skvelá vlastnosť, ktorá napokon zanecháva pri celkovom pohľade na konštrukciu veľmi dobrý dojem s jedinou výhradou k zadnému krytu…


{moscomment}