Image

Život s N91, časť prvá – vývoj

Nokia N91 je hudobný smartphone s pevným diskom. Žijeme s ním a odhaľujeme jeho esá i chybičky. Najprv putujeme po ceste jeho vzniku…


Nokia N91 je najvyšší hudobný telefón z Fínska. Je to nabitý smartphone, ktorý niektorí milujú a iní nenávidia. Dali sme mu prvých 100 dní testovania, zžili sa s ním a teraz odhaľujeme silné a slabé stránky v pravidelnom seriáli.

Priznám sa, že kombinácia mobilného telefónu a MP3 prehrávača mi lahodí už dobrých päť rokov. Jasné, pri kombe telefón+fotoaparát sa dá namietať, že poriadnu optiku do prístroja nedostanete. Ale dobrý MP3 prehrávač si vystačí so slušným množstvom pamäte, displejom na prehliadanie skladieb a dobrým výstupom. Nič, čo by mobil postupom času nedokázal zvládnuť. A používateľ nemusí so sebou vláčiť dva kúsky hardvéru, vystačí si s jedným.

Pri Nokii sa rozpamätám na viaceré pokusy a investície. Ako debut rezonuje model N5510. Fínsky výrobca sa vydal presadiť na pole hudobných telefónov. Vymyslel "trendy" mašinu pre mladých, ktorá mala nadviazať na bestsellery N3310 a N3330 a ponúknuť zaujímavé funkcie navyše. Keď Nokia ukázala v októbri 2001 výsledný koncept, viacerí zalapali po dychu. Nokia 5510 jednoducho kombinovala príliš mnoho nápadov. Na jednej strane chcela byť telefónom s QWERTY klávesnicou. Stalo sa. Zároveň útočila na hudobných fanúšikov. Iste. Ale táto kombinácia očividne nepostavila záujemcov do radov pred obchodmi, ako si Nokia želala.

Image

Nokia 5510

Dôvody boli viaceré. Po prvé, konštrukcia nebola veľmi inovačná – najmä keď pod obalom driemalo celé vnútro N3310 a vedľa neho rozšírená časť pre hudbu. Po druhé, rozmery telefónu boli predsa len dosť veľké (a hmotnosť 155 g tiež). Po tretie, QWERTY klávesnica bola interesantnou ideou, ale tlačidlá boli dosť malé, nerovnomerne podsvietené a naťahovali celý telefón. A po štvrté, z hľadiska hudby najdôležitejšie, hudba sa nekopírovala priamo, ale prechádzala cez špeciálny a dosť pomalý softvér. Nehovoriac o 64MB pamäte, kam sa zmestilo 60-70 minút hudby akceptovateľnej kvality (iste, našli sa tvrdenia, že sa tam naládujú aj dve hodiny, ale s plechovým zvukom). A k tomu si pripočítajte základnú cenu 12 až 14 tisíc Sk, ktorá bola nielen pre našich tínendžerov ťažko dosiahnuteľná.

Problémom Nokie 5510 bola príliš veľká ambicióznosť, Fíni chceli zaútočiť na viaceré segmenty naraz, ale nevyplatilo sa im to. Jej cena rýchlo klesla (a položím si ruku na srdce, aj ja som do nej investoval až po viac ako 50%-nom zlacnení) a v histórii jej patrí nezabudnuteľné miesto, no nie medzi hitmi. Postupom času si však našla svoju cieľovú skupinu – pokiaľ majiteľ oželel väčšie rozmery, dostal buď hudobný telefón alebo QWERTY hračku a to sa mu celkom páčilo.

Vstúpila Nokia dvakrát do tej istej rieky? Na CeBIT-e 2003 ukázala skutočne bláznivé porftólio, keď dva z troch telefónov boli horizontálne (hudobná novinka N3300 a N-Gage). Nokia 3300 bola na prvý pohľad číselne nižšia oproti N5510, ale v skutočnosti skrývala viaceré časti pôvodného konceptu. Telefón položený na šírku. Menej tradičné uloženie tlačidiel (ale aspoň ste vytočili číslo bez väčších problémov). Opäť displej v strede. Ale Nokia 3300 bola podstatne lepším telefónom, hoci sa opäť nestala bestsellerom. Zlepšil sa displej (bol farebný, s väčším rozlíšením) i funkčné zázemie telefónu (plnohodnotný zástupca Series 40, nielen starý kúsok s novými tlačidlami) a v neposlednom rade aj ovládanie. Odpadla halda zbytočných prvkov (komplet QWERTY) a viacsmerné tlačidlo získalo pri počúvaní hudby príslušné funkcie na prechádzanie medzi skladbami či hudobným menu.

Image
Nokia 3300


Pri Nokii 3300 došlo k zásadnej zmene zdroja hudby – namiesto internej pamäte sa začali používať MMC karty. To prinieslo viaceré vylepšenia – neboli ste obmedzení na 64 MB pamäte, ale množstvo hudby určovala veľkosť karty. A hudba sa už nemusela kopírovať cez softvér do AAC formátu, ale ostala pekne v MP3 formáte a na karte sa objavila do niekoľkých minút.

Nokia 3300 dorazila na slovenský trh aj so slušnou reklamnou kampaňou vrátane TV spotov. Ale vyššia začiatočná cena i špecifické zameranie sa prirodzene nepretavili vo veľký úspech, hoci model bol ergonomicky i funkčne lepší ako jeho predchodca.

Na tomto mieste sa patrí podotknúť, že Nokia ponúkla prehrávanie hudby aj v prvej N-Gage konzole. Nebola to síce hlavná funkcia prístroja, ale bola dostatočne dobre pripravená po hardvérovej i softvérovej stránke. Do skupiny hudobných telefónov sa tak prvý N-Gage môže čiastočne zaradiť.

V roku 2005 sa Nokia blysla s novou N-Series. Medzi prvými predstavenými modelmi bola aj N91. Môžeme ju brať ako nový fínsky pokus o hudobný telefón. Ani tentokrát nešlo o obyčajný telefón obohatený o MP3 prehrávač ako v prípade niektorých iných výrobcov (Sony Ericsson alebo Motorola). Nokia pripravila nabitý model so OS Symbian novej verzie (9.1). Obohatila o prepracovaný MP3 prehrávač hardvérovo zvládajúci aj bežne rozšírené konektory (miniUSB, 3,5mm jack a pod.) a navyše máme pred sebou lastovičku s pevným diskom veľkosti 4 GB.

N91 mala menšiu smolu v neskoršom príchode na trh; prakticky jej trvalo až 12 mesiacov od vyhlásenia, pokiaľ sa začala predávať. Zároveň jej niektorí vyčítajú aj väčšie rozmery a hmotnosť. A ešte je tu spočiatku vyššia cena a starší typ displeja. Ale inak ide o výborne spracovaný kúsok, ktorý nemá tendenciu zapadnúť do davu tak rýchlo ako jeho predchodcovia. Ba čo viac, niektoré atribúty sú nadčasové. Po funkčnej stránke ide o kvalitný prehrávač s veľkou kapacitou.

N91 nemá toľko obmedzení, aj hudobná kvalita je podstatne vyššia. Môžete si pripojiť vlastné slúchadlá, na pevný disk uložiť cca 65 až 70 hodín vo výbornej kvalite. V rámci segmentácie telefónov ide už nejde o prístroj pre mladých (tým je otáčavá Nokia 3250). N91 je skôr špeciálny kúsok pre fajnšmejkrov. Tento posun je rozhodne vítaný, hoci spočiatku nemusíte Nokii holdovať. Voči N91 sa dá vybudovať množstvo predsudkov, ale postupné používanie ich postupne borí, ako zistíte v nasledujúcich týždňoch…



{moscomment}