Image

Overclocking – FAQ

Nasledujúci návod slúži na pomoc pri pretaktovaní procesorov AMD a Intel a má za úlohu odstrániť niektoré často kladené otázky ohľadom pretaktovania.


Ak ste si návod prečítali a predsa máte nejaký problém, k otázke v diskusii prípadne na našom fóre, priložte aj úplný popis vašej zostavy v nasledujúcom znení:

Riešenie problémov:
Základná doska (základné parametre)
CPU (značka, presný model)
RAM (veľkosť, rýchlosť, značka)
VGA (značka, model, parametre)
PSU (aspoň značka a model)
Pevné disky (počet, rozhranie, zapojenie)
Optické mechaniky
Prídavné PCI karty
Chladenie (počet ventilátorov)

>Neprehliadnite:
Overclocking – stabilita a výkon
Zásady správneho chladenia

Úvod

Veľmi vhodná vec ak to myslíte s pretaktovaním vážne, je zabezpečenie kvalitného vetrania skrinky – ventilátory pre nasávanie vzduchu vpredu v skrinke (najlepšie oproti pevnému disku), vzadu pod zdrojom pre vyfukovanie (všetky pre minimalizáciu hluku a efektivitu chladenia s čo najväčším priemerom, t.j. 92 alebo najlepšie 120 mm) a otvory na bočnej stene skrinky oproti procesoru, podľa možnosti s tunelom pre prívod vzduchu k chladiču CPU a oproti grafickej karte. Pre maximalizáciu výkonu a životnosti hardware-u je dobré vymeniť (alebo doinštalovať ak nie je) štandardné chladiče za výkonnejšie (lepší odvod tepla), prípadne použiť termálnu pastu so zlepšenou tepelnou vodivosťou.
 
Najlepšími tepelnými vodičmi sú (od najhoršieho po najlepší) hliník, meď, striebro (v termálnych pastách) a kráľom je diamant, ale kto by už na taký chladič mal :). Ako prvú vec zmeriame testovacím software výkon PC pre neskoršie zistenie prínosu pretaktovania a po taktovaní pred porovnaním výkonu pred/po otestujeme stabilitu PC (2. časť). – tiež ako samostaná kapitola do úvodu. Kvalitné a bezproblémové pretaktovanie sa nezaobíde bez kvalitného hardware. Na úvod si preto povieme zopár dôležitých vecí o hardware-ových nárokoch pri pretaktovaní.

1. Hardware

1.1 Zdroj

Nedostatočne výkonné zdroje sú v dnešnej dobe pomerne častým problémom. Dá sa povedať, že polovica problémov je spôsobená zdrojom. Preto je dôležité vlastniť kvalitný zdroj a brať naň ohľad pri riešení problémov.

Dnes už nie je dôležitý wattový výkon ale prúd, ktorý je v jednotlivých vetvách (oddelených napájacích obvodoch) zdroj schopný poskytnúť. Odporúčaným minimom sa stáva prúd aspoň 20 A na 12 V vetve a pre výkonné PC ešte vyšší. Zdroj pre výkonné PC s množstvom periférií potrebuje približne 250 W pre 3,3 V a 5 V vetvu a aspoň 25 A pre 12 V vetvu, hlavne ak grafická karta potrebuje vlastné napájanie. Zároveň by to mali byť menovité hodnoty prúdu a nie maximálne špičkové.

Výrobcovia sa snažia prezentovať svoje výrobky v tom najlepšom svetle a často uvádzajú vyššie, špičkové hodnoty aby zdroj vyzeral výkonnejší a neskúseného užívateľa môžu ľahko pomýliť. Preto je potrebné výberu zdroja venovať dostatočnú pozornosť a dávať pozor na výrazy „Peak“, „Maximum“ a „Continuous“ Output. Z týchto troch je najdôležitejší ten posledný. Prvé dva znamenajú výkon, ktorý je zdroj schopný udržať iba krátky čas (cca. 1 minútu). Pokiaľ nie je označený druh treba predpokladať špičkový výkon. Zvyčajný pomer medzi vrcholovým a menovitým výkonom je 100/85. V závislosti na kvalite zdroja je menovitý odlišný od hodnoty 85. Takže pre určenie menovitého výkonu zo špičkového je treba ubrať 15-20% z uvádzaného výkonu.

Pre výpočty s výkonom je potrebná jednoduchá rovnica (keďže ide o jednosmerný prúd a napätie):


Výkon [W] = Napätie [V] x Prúd [A]

Príklad:
Coolermaster 450 W

ImageObr. 1.1.1 – Coolermaster 450 W

Kombinovaný maximálny menovitý výkon (zo všetkých vetiev) tohto zdroja je 450 W ale súčet menovitých výkonov jednotlivých vetiev je 455 W. To znamená že ak jedna vetva dosiahne maximálny menovitý výkon, druhá už nemôže. Maximálne menovité výkony pre každú vetvu sú:

3.3 V x 20 A = 66 W
25 A x 5 V = 125 W
22 A x 12 V = 264 W


Menovitý výkon tu zodpovedá maximálnemu. To ale znamená, že ak 12 V vetva presiahne menovitý výkon, tak 3,3 V a 5 V vetva svoj menovitý výkon už nedosiahnu a naopak. Predstavte si, že obe vetvy fungujú na svojich menovitých hodnotách. Pokiaľ 12 V vetva s 18 A špičkou bude potrebovať zvýšiť výkon, druhá ho bude musieť znižovať. A teraz si predstavte, že jedna napája procesor a druhá grafickú kartu….

V poslednej dobe sa ukazuje, že pre výkonné systémy hladné po výkone sú lepšie zdroje s jednou 12 V vetvou ako s viacerými, pretože je náročnejšie vytvoriť jednu silnú 12 V vetvu ako viac slabších. Vo všeobecnosti platí, ak jedna z 12 V vetiev dokáže napájať procesor a grafickú kartu zároveň, tak postačuje. Zvyčajne to znamená aspoň 22 A na vetvu.

Je ťažké zistiť čoho zdroj je alebo nie je schopný. Užitočnou nápovedou je aj cena. Je ľahké vyrobiť zdroj s vysokým výkonom ale jeho spoľahlivosť (t.j. stabilita dodávaného prúdu) záleží od kvality jeho súčiastok. Takže pri kúpe zdroja treba počítať s rezervou navyše (cca. 50%), jednak kvôli rezerve pri zvýšenom odbere, ako aj kvôli rezerve do budúcna (keďže kvalitný zdroj nestojí pár stovák) a strate výkonu s časom.

1.2 Základná doska

Základná doska je spolu so zdrojom dôležitým predpokladom na stabilné fungovanie PC či už v bežnom alebo pretaktovanom stave.

Pre dnešné procesory existujú na trhu chipsety od štyroch veľkých výrobcov, ktorými sú VIA, nVidia, ATI a Intel. Prví traja vyrábajú chipsety pre oboch hlavných výrobcov procesorov (AMD a Intel), kým Intel vyrába chipsety pre svoje procesory.

V súčasnosti sú najpoužívanejšími chipsetmi nVidia nForce a Intel, kým VIA trochu zaostáva a ATI sa začína presadzovať.

Pri obrovskej ponuke základných dosiek je ťažké sa zorientovať. Chipsety rovnakého modelového radu bývajú rozdelené na viac druhov označených príponami napr. ako ultra, pro prípadne najvyššími číslami modelovej rady pre výkonnejšie verzie, ktoré spravidla ponúkajú viac možností pretaktovania a nastavení ako aj vyšší výkon samotného PC.

Kvalita základnej dosky závisí nielen od použitého chipsetu ale aj od samotného výrobcu základnej dosky. Za výrobcov kvalitných základných dosiek sa považujú Asus (+ dcérska firma AsRock), Abit, Intel, EpoX, DFI (skôr pre AMD), Microstar (MSI).

2. Technológie

Pretaktovanie Athlon64 je trochu zložitejšie ako Athlon XP a Pentium. U týchto procesorov existujú 4 takty:

CPU, RAM, HTT a FSB (aj keď to nie je celkom presné pomenovanie)

Pričom súvislosť je nasledovná:

CPU takt = CPU multiplikátor x FSB
RAM takt = FSB takt / delička RAM
HTT takt = LDT multiplikátor x FSB takt: 5 x 200 = 1000 MHz

Pre Athlon 64 3200+ Venice socket 939 (CPU multiplikátor 10x):

CPU takt = 10 x 200 MHz = 2000 MHz
RAM takt = 200 MHz / 2 = 100 MHz = 200 MHz DDR
HTT takt = 5 x 200 = 1000 MHz

Pre Athlon XP a Pentium:

CPU takt = CPU multiplikátor x FSB takt
RAM takt = FSB takt / delička RAM

Pre Athlon XP 3000+ Barton socket A (CPU multiplikátor 10,5x):

CPU takt = 10,5 x 200MHz = 2100MHz
RAM takt = 200MHz / 2 = 100MHz = 200MHz DDR

Niekedy v BIOS býva namiesto deličky aj priamo vypísaná požadovaná frekvencia RAM (nie DDR).

2.1 Cool’n’Quiet (AMD) a SpeedStep (Intel)

Sú to funkcie určená pre automatické zníženie taktu procesora a tým aj jeho spotreby. V prípade nečinnosti sa prepne multiplikátor procesora smerom nadol, čo spôsobí zníženie jeho pracovnej frekvencie a zároveň sa zníži aj jeho napájacie napätie, keďže pri nižšej frekvencii nevyžaduje pre svoje fungovanie rovnaké napätie ako pri štandardnej. Týmto sa zníži spotrebovaná energia, uvoľnené teplo a pri samoregulácii chladiča aj otáčky ventilátora a tým aj jeho hluk.

Pri pretaktovaní však môže nastať problém (príklad pre Athlon 64 3200+). Ak nastavíme takt FSB napr. 234 MHz a multiplikátor 9x (procesory Athlon 64 majú multiplikátor smerom nadol od výrobnej hodnoty odomknutý) namiesto 200 MHz a 10x tak výsledná frekvencia

234 x 9 = 2106 MHz namiesto 200 x 10 = 2000 MHz

Ale pri znížení záťaže funkcia Cool’n’Quiet zníži multiplikátor procesora a pri opätovnom zaťažení ho nastaví pôvodnú výrobnú hodnotu, t.j. 10x a výsledná frekvencia

234 x 10 = 2340 MHz

Takéto zaťaženie ale procesor pri pôvodnom nastavení napätia nezvládne a počítač zamrzne alebo padne systém. Preto je vhodné pri pretaktovaní tieto technológie vypnúť. Tento nedostatok sa však dá odstrániť aj niektorými programami, napr. CrystalCPUID.

2.2 HTT (Athlon 64)

HTT slúži na prepojenie procesora s ostatnými komponentami v PC. Zbernica HTT je dimenzovaná pre priepustnosť nad potreby dnešných zariadení, preto je možné používať nižšie takty HTT (700-1000) bez akejkoľvek straty priepustnosti. Podtaktovanie HTT má význam, ak po pretaktovaní CPU (frekvencia HTT je viazaná s frekvenciou CPU) frekvencia HTT stúpne natoľko, že počítač už nenaštartuje.

Socket 754 používa HTT 4 x 200 = 800 MHz
Socket 939 a AM2 používa HTT 5 x 200 = 1000 MHz

3. Pretaktovanie

Pred začatím štandardné upozornenie: Pretaktovanie robíte na vlastné riziko a zodpovednosť a krátite životnosť vášho hardware-u!!! Každý komponent je unikátny a hranice jeho pretaktovania sa nemusia zhodovať (a väčšinou ani nezhodujú) s identickým výrobkom!!! Toto varovanie nie je až také strašné ako vyzerá. Možnosť poškodenia hardware je malá, avšak pri nesprávnom nastavení je úplné zničenie možné!

Ešte pred samotným pretaktovaním je vhodné uzamknúť frekvencie zberníc rôznych periférií (tzv. lock: PCI = 33 MHz, AGP = 66 MHz alebo PCIe = 100 MHz), aby sa predišlo nestabilite, nefunkčnosti alebo prípadnému poškodeniu prídavných zariadení, ktoré sú na ne pripojené.

Tu nastáva problém pre majiteľov dosiek (staršie Intel a Socket A AMD), ktoré neumožňujú uzamknutie týchto frekvencií. Môže sa stať, že procesor PC bez problémov funguje pri frekvencii FSB (len upozornenie, o nastavení neskôr) 120MHz a pri 125MHz sa začnú diať divné veci. Je celkom pravdepodobné, že procesor ešte nedosiahol svoj plný potenciál pre pretaktovanie, no zariadenia pripojené na zbernice PCI a AGP nezvládnu zvýšenú frekvenciu a spôsobia pády alebo zamŕzanie systému. Uzamknutie frekvencií AGP a PCI nemusí byť dostupné, no tieto dosky používajú deličku, ktorá pri štandardných frekvenciách FSB (100, 133, 166, 200 MHz) nastaví hodnoty AGP a PCI naspäť na 66, resp. 33 MHz. Takže v takomto prípade skúsime nastaviť procesor na frekvenciu FSB 133 MHz.

Najdôležitejšou vecou je pred taktovaním vytvoriť si zálohu dôležitých dokumentov pre prípad nepredvídaného poškodenia dát, software-u alebo v najhoršom prípade hardware-u.

Nezabudnúť, že pokiaľ to s nejakým nastavením preženieme a PC nenaštartuje alebo sa nedá do BIOS-u dostať, pomôže vymazanie (reset) BIOS. Buď odobratím batérie (2) pre jeho napájanie na 15-20 sekúnd, alebo prepojením kontaktov na to určených prehodením tzv. jumpera o jeden kolík na pár sekúnd a späť (1), najčastejšie označené ako CCMOS – Clear CMOS. Presná poloha batérie a prepínača na vymazanie BIOS je popísaná v manuále pre základnú dosku. Pred samotným mazaním je potrebné najprv vypnúť zdroj a vytiahnuť napájací kábel počítača.

ImageObr.3.1

3.1 Napätie

Zvýšenie hodnoty napájania komponentov vo všeobecnosti zvyšuje dosiahnuteľné hranice taktov, výkon týchto komponentov a zaisťuje stabilitu pri nadmerných taktoch. No aj zvýšenie napájacieho napätia má svoje hranice, ktoré by sa nemali prekračovať aby sa hardware nepoškodil. Je lepšie nevyťažovať hardware úplne, ako potom mať s ním problémy.

Procesor (Vcore)

Pre procesor je maximálne napätie rovné približne 10% z pôvodnej hodnoty (podľa jadra; hodnotu je možné nájsť priamo v BIOS-e alebo overiť na www.cpu-world.com ; jadro procesora zistíme pomocou programu CPU-Z), napr.:

Athlon XP 130 nm 1,75V + 10% < 1,9V
Athlon XP 130 nm 1,65V + 10% < 1,8V
Athlon 64 130 nm 1,5V + 10% < 1,65V
Athlon 64 90 nm 1,4V + 10% < 1,55V
Intel Pentium 4 3,2 GHz 130nm 1,5V + 10% < 1,65V

Nie je však vhodné ísť až do krajnosti najmä ak sa procesor nadmerne prehrieva po zvýšení napätia. Takisto zvyšovanie napätia nad určitú hranicu, ktorá nie je maximálna, nemusí priniesť zvýšenie taktu (pri stabilnom systéme).

Pamäť (Vdimm)

Pri zvýšení napätia pamäte je takisto ako pri procesore možné dosiahnuť jej vyšší takt a tým aj výkon. Tu však takisto platí, že pri zvýšení napätia rastie aj produkované teplo. Na rozdiel od procesorov nie je štandard dodávať pamäte s chladičom a preto je vhodné pri výbere nájsť práve pamäte s pasívnym chladičom alebo ho dokúpiť.

Northbridge (VDD)

Pri frekvenciách FSB (HTT v prípade Athlon 64) blízkych hornej hodnote možností základnej dosky sa môže stať, že čip Northbridge nebude stíhať. V tomto prípade je vhodné zvýšiť jeho napätie o 0,1V pre zaistenie stability (ak to doska umožňuje). Takisto je v tomto prípade vhodné zabezpečiť dostatočné chladenie tohto čipu.

HTT (pre Athlon 64)

Tu je to podobné ako pri Northbridge. Pri frekvenciách nad 1000 MHz môže byť potrebné zvýšenie napätia pre zaistenie stability.

AGP (VDDQ)

Zvýšenie napätia na tejto zbernici sa môže zísť v prípade pretaktovania grafickej karty a to na zvýšenie jej stability pri zdvihnutí frekvencie AGP a priniesť tých vytúžených 50 bodíkov do celej stovky v hodnotení 3D Marku :). Takisto pre dosky bez možnosti uzamknutia hodnôt frekvencie AGP a PCI je vhodné zvýšiť toto napätie pre zaistenie stability. Zvýšenie o 0,1 V je prakticky bez rizika.

3.2 Frekvencie a časovanie

Taktovať je možné dvoma spôsobmi. Použitím softwaru v operačnom systéme alebo bezpečnejšou cestou cez nastavenia v BIOS. Do BIOS sa užívateľ dostane najčastejšie stlačením tlačidla Delete alebo F1 (niektorí výrobcovia základných dosiek môžu použiť iné klávesy alebo ich kombinácie, väčšinou vyznačené v spodnej časti obrazovky).

Athlon 64

Pretaktovanie CPU pomocou multiplikátora nie je možné, keďže ten je smerom nahor uzamknutý, takže podľa rovnice zostáva jediná možnosť FSB takt (štandardne 200 MHz). Nastavenia sú robené pre Athlon 64 3200+ a základnú dosku DFI lanparty UT nF4 Ultra-D.

ImageObr. 3.2.1 – Menu pre taktovanie sa pre túto dosku nachádza v zložke Genie Bios Settings (pre každú základnú dosku sú všetky položky BIOS-u popísané v príslušnom manuále). (zdroj: www.pretaktovanie.sk)

ImageObr. 3.2.2 (zdroj: www.pretaktovanie.sk)

FSB Bus Frequency je FSB takt
LDT/FSB Frequency Ratio je LDT multiplikátor (Auto = 5x)
CPU/FSB Frequency Ratio je CPU multiplikátor (pre 3200+ = 10x)
PCI eXpres Frequency je frekvencia PCI-e zbernice
K8 Cool’n’Quiet Support je funcia Cool’n’Quiet (Disable-vypnuté, Enable-zapnuté)

ImageObr. 3.2.3 – Menu pre taktovanie pamäte a nastavenie časovania sa nachádza v zložke DRAM Configuration. (zdroj: www.pretaktovanie.sk)

ImageObr. 3.2.4 – Menu deličky RAM sa nachádza v zložke DRAM Frequency Set. (zdroj: www.pretaktovanie.sk)


Pri pretaktovaní procesora najprv:

  • nastavíme deličku na najvyššiu možnú hodnotu (1:2 pre frekvenciu RAM 100 MHz = 200 MHz DDR) pre elimináciu taktovania pamäte
  • znížime LDT multiplikátor na hodnotu 3x (neskôr môžeme upraviť)

Ak by LDT multiplikátor zostal na pôvodnej hodnote 5x pri pretaktovaní FSB napr. na 250 MHz bude výsledná frekvencia HTT zbernice 250 x 5 = 1250 MHz a počítač pravdepodobne nenaštartuje. Ak by delička RAM zostala na pôvodnej hodnote 1:1, výsledná frekvencia DDRAM bude 250 x 2 = 500 MHz a 400 MHz pamäte ju nezvládnu. Dvíhame FSB takt po 5 MHz až kým nenastane nestabilita pri behu počítača. V tom prípade je potrebné zdvihnúť napájacie napätie procesora o jeden krok až kým nie je dosiahnuté maximálne napätie pre daný procesor (110% štandardného) alebo kým zvýšenie nezostane bez účinku (v tom prípade nezabudnúť znížiť naspäť). Pri dosiahnutí nestabilnej frekvencie znížime frekvenciu na poslednú známu stabilnú. Ak taktujeme po krokoch 5 MHz a narazíme na nestabilitu (aj po zvýšenom napätí), môžeme prejsť na jemnejšie krokovanie po 1 MHz.

Ale pozor, ak funguje pretaktovaný počítač bez problémov aj dlhšiu dobu, neznamená to, že je stabilný. Stabilitu počítača treba po pretaktovaní overiť na to určeným software-om (samostatná kapitola).

Po nájdení maximálneho FSB taktu môžeme ešte overiť, či sa LDT multiplikátor nedá nastaviť na vyššiu hodnotu, tak aby sa HTT frekvencia blížila k pôvodným 1000 MHz. Pri uvedenom príklade je napríklad možné nastaviť LDT multiplikátor naspäť na 4x (250 x 4 = 1000 MHz) no nič sa nestane, ak ostane na hodnote 3x (750 MHz).

Ak po pretaktovaní upravujeme HTT frekvenciu tak musíme dávať pozor aby výsledná frekvencia nepresahovala hodnotu 1000 MHz. Ak výsledná frekvencia presiahne hodnotu 1000MHz a systém je nestabilný je možné jemne zvýšiť HTT napätie. No ako bolo povedané priepustnosť zbernice HTT je predimenzovaná takže nastavenie 700-1000 MHz nijako výkonnosť neobmedzí.

Athlon XP a Pentium
Pre procesory Pentium a staršie Athlon XP je pretaktovanie trochu jednoduchšie. Aj tu platí, že procesory majú multiplikátor uzamknutý, takže jediná cesta ako ich pretaktovať je zdvihnutie FSB taktu (štandardný takt je 100, 133, 166 a 200 MHz v závislosti od procesora). Procesory Pentium používajú FSB takty 533, 800, 1066 MHz no tieto sú odvodené pomocou multiplikátora od spomínaných štandardných taktov.

Nastavenia sú robené pre Athlon XP 3000+ a základnú dosku Asus A7N8X-E Deluxe nForce 2 Ultra.

ImageObr. 3.2.5 – Menu pre taktovanie sa pre túto základnú dosku nachádza v záložke Advanced pod názvom Advanced Chipset Features.

ImageObr. 3.2.6

CPU External Frequency je FSB takt
CPU Frequency Multiple Setting je CPU multiplikátor (Auto = 10,5x)
Memory Frequency je delička RAM (v percentách taktu FSB)

V rovnakom menu sa nachádza aj nastavenie časovania pamäte, frekvencie zbernice AGP a napätia procesora, pamäte a AGP.

Predpokladajme, že procesor s FSB 200 MHz sa nám podarí pretaktovať na 240 MHz. Ak by delička RAM zostala na pôvodnej hodnote 1:1 (alebo 100 MHz = 200 MHz DDR), výsledná frekvencia DDRAM bude 240 x 2 = 480 MHz a 400 MHz pamäte ju nezvládnu. Dvíhame FSB takt po 5 MHz až kým nenastane nestabilita pri behu počítača. V tom prípade je potrebné zdvihnúť napájacie napätie procesora o jeden krok až kým nie je dosiahnuté maximálne napätie pre daný procesor (110% štandardného) alebo kým zvýšenie nezostane bez účinku (v tom prípade nezabudnúť znížiť naspäť). Pri dosiahnutí nestabilnej frekvencie znížime frekvenciu na poslednú známu stabilnú. Ak taktujeme po krokoch 5 MHz a narazíme na nestabilitu (aj po zvýšenom napätí), môžeme prejsť na jemnejšie krokovanie po 1 MHz.

Ale pozor, ak funguje pretaktovaný počítač bez problémov aj dlhšiu dobu, neznamená to, že je stabilný. Stabilitu počítača treba po pretaktovaní overiť na to určeným software-om (samostatná kapitola).

U procesorov Pentium si treba dávať pozor na Intel Thermal Throttling Technology. Ak procesor pretaktujeme príliš a bude produkovať nadmerné teplo, tepelná ochrana bude chvíľkovo znižovať frekvenciu procesora pre zredukovanie tepelného vyžarovania, čo môže spôsobiť nižší výkon ako v nepretaktovanom stave (toto je nazývané aj ako Thermal Monitor2 a hlavná súčasť Intel Enhanced Speedstep). Skontrolovať, či sme nezašli priďaleko môžeme programom RightMark Clock Utility (známy aj ako AMD64CLK).

ImageObr. 3.2.7

Druhou formou je Thermal Monitor1, ktorý vkladá do procesora prázdne inštrukcie pomedzi vykonávané (nazývané aj software-ové chladenie). Preto je takisto vhodné túto technológiu pri pretaktovaní vypínať. Avšak nie všetky procesory a základné dosky túto technológiu podporujú (je potrebné aby CPU, doska a BIOS podporovali Speedstep pre jeho zapnutie).

Približné teploty aktivácie Thermal Monitor1:

Pentium 4 Northwood: 55°C
Pentium 4 Prescott: 65°C
Pentium 4 EE Gallatin: 55°C
Intel Xeon Nocona: 55°C
Intel Celeron: 55°C
Intel Celeron D: 65°C
Pentium D : 65°C

Na záver pretaktovania procesora treba dodať, že existuje aj možnosť pretaktovania procesora pomocou multiplikátora. Tu je však potrebný procesor vyrobený ako mobilný (t.j. pre notebook), alebo procesor zo série AMD Athlon-FX. Niektorí výrobcovia ponúkajú rozširovacie karty pre pripojenie mobilných procesorov na základnú dosku PC, prípadne ak mobilný a desktopový procesor zdieľajú rovnaký socket, je možné mobilný procesor zapojiť priamo do dosky (v niektorých prípadoch je potrebná modifikácia procesora, prípadne výber konkrétneho chipsetu s konkrétnym BIOS-om pre fungovanie). V tomto prípade sa celé pretaktovanie procesora obmedzí na jednoduchú zmenu CPU multiplikátora v BIOS bez akéhokoľvek dopadu na zvyšné komponenty.

Pamäť – frekvencia

Majme pamäte DDR 400MHz s časovaním CL 2,5-3-3-6 2T nastavené pri FSB takte 250 MHz s deličkou RAM 1:2 (resp. 100MHz = 200 MHz DDR) na doske DFI lanparty UT nF4 Ultra-D (Obr. 3.2.1 – 3.2.4), čiže frekvencia pamäte je 250 / 2 = 125 MHz = 250 MHz DDR oproti pôvodným 400 MHz.

Takže potrebujeme sa dostať čo najbližšie k frekvencii 400MHz, či už od spodu (možnosť zníženia časovania pre zvýšenie výkonu) alebo zhora (možná nutnosť zvýšenia časovania pre dosiahnutie stability). Ako vhodná sa zdá delička 5/6. Pri jej použití je výsledná frekvencia pamätí 250 x 5/6 = 208,33 MHz = 416,66 MHz DDR. Toto nie je príliš vysoká hodnota a pamäť ju môže zvládnuť s prípadným zvýšením napätia. Pri opačnom postupe je vhodná delička 3/4. Pri jej použití bude výsledná frekvencia 250 x 3/4 = 187,5 MHz = 375 MHz DDR. Pri tejto hodnote frekvencie je možné pokúsiť sa znížiť hodnoty časovania pamätí a tým zvýšiť ich výkon, opäť s prípadným zvýšením napätia.

Maximálny nárast napätia by nemal presahovať 0,2V s pasívnym a 0,3V s dobrým aktívnym chladením. O tom či má na výkon pamäte väčší vplyv frekvencia alebo časovanie sa vedú doteraz diskusie, takže najlepšie je vyskúšať oboje nastavenia a ponechať to lepšie. Opäť platí, že po pretaktovaní treba skontrolovať stabilitu zostavy. Tieto výpočty platia rovnako pre pamäte DDR2 s ich príslušnou frekvenciou a deličkou základnej dosky, v ktorej sa taktujú.

Pre výpočty výslednej frekvencie pamäte v závislosti od frekvencie FSB a deličky pamäte veľmi dobre poslúži aj program A64MemFreq1.1.

Pamäť-časovanie

Časovanie pamäte je oneskorenie pri spracovaní jednotlivých krokov v pamäti. Je to čas, ktorý pamäť potrebuje na vykonanie určitého úkonu. Tento čas musí byť dostatočný aby sa pamäť mohla pripraviť na spracovanie ďalších dát alebo stihla spracovať dodané dáta. Ak tento čas nie je dostatočný, dáta sú nesprávne spracované a dochádza k ich znehodnoteniu a chybe v behu počítača. Hodnoty časovania sú uložené v čipe SPD (Serial Presence Detection), z ktorého sa pri štarte počítača načítajú a použijú (v prípade automatického nastavenia časovania). Keďže každý kus hardware je iný a výrobcovia nastavia najbezpečnejšie hodnoty, môžeme sa pokúsiť znížiť hodnoty časovania pre zvýšenie priepustnosti a tým aj výkonu pamäte. Pokiaľ výrobca pamäte neudáva jej časovanie alebo nevieme akú máme pamäť je potrebné zistiť tieto hodnoty pomocou nejakého programu (napr. Lavasys Everest).

Položky časovania pamäte pre DFI lanparty UT nF4 Ultra-D sa nachádzajú v menu DRAM Configuration (Obr.3.2.3) v riadkoch 2-15. Pre nastavenie časovania pamäte neexistuje žiadny univerzálny návod. Jediná možnosť je skúšať meniť hodnoty časovania a zistiť či sa po zmene správajú stabilne. Takisto môžeme pre dosiahnutie stability skúsiť zdvihnúť napätie ak ešte nebolo zdvihnuté kvôli zvýšenej frekvencii alebo nedosahuje maximálnu hodnotu. Vo všeobecnosti platí, že čím je menšia hodnota časovania tým je vyššia priepustnosť pamäte.

Ak zoberieme ako príklad spomínanú pamäť 2,5-3-3-6 2T teraz už na 417 MHz môžeme vyskúšať každú položku zvlášť znížiť na agresívne časovanie (2-2-2-5 1T). Ak bude pamäť stabilná položku necháme, ak nie tak ju vrátime na pôvodnú hodnotu. Výsledok môže potom vyzerať 2-3-2-6 1T. Popísaných je 5 najčastejšie používaných hodnôt časovania:

Command Per Clock (CPC) alebo aj Command Rate

Nastavenie 1T pre vyšší výkon a 2T pre zaistenie stability. Command rate má zo všetkých uvádzaných hodnôt časovania najväčší vlyv na priepustnosť.

Cas Latency Control (tCL)

V pamätiach DDR sú používané hodnoty 2-3 a v pamätiach DDR2 hodnoty 3-6 kvôli ich vysokej frekvencii. Opäť platí nižšia hodnota pre zvýšenie priepustnosti a vyššia pre zaistenie stability. Čím nižšia je hodnota tohto časovania, tým viac sú obmedzené možnosti zdvíhať frekvenciu pamäte (ako vidieť aj z hodnôt pamätí DDR2).

RAS# to CAS# delay (tRCD)
Znova nižšie hodnoty pre väčšiu priepustnosť a vyššie pre vyššiu stabilitu a frekvenciu.

Min RAS# active time : (tRAS)
Veľmi diskutovaná položka. Teoreticky čím nižšia hodnota tým vyššia priepustnosť. Existujú názory, že najlepšie pretaktovanie DDR pamäte je možné pri hodnote 10.

Row Precharge time (tRP)
Platí to isté ako pre tRCD.

Uvedené položky v príklade 2,5-3-3-6 1T sú časovania tCL-tRCD-tRP-tRAS CPC

Niektoré nastavenia môžu mať rôzny vplyv na výkon v závislosti od počtu kusov pamäte (čím viac pamätí je v systéme tým vyššie je treba ísť s niektorými hodnotami časovania, preto radšej 2×1024 MB ako 4×512 MB).

Pre nastavenie časovania pamätí DDR2 platia rovnaké princípy. Za agresívne časovanie sa pri DDR2 800 MHz pokladá 3-4-3-9 2T.

Druhou možnosťou taktovania je použitie programov v prostredí Windows. Takéto programy bývajú priložené ku kvalitným základným doskám. Ďalšou možnosťou je použiť univerzálne programy Clockgen a A64 Tweaker.

 

Slovník

CPU = Central Processing Unit = procesor.
RAM = Random Access Memory = operačná pamäť.
FSB = Front Side Bus = základný takt procesora
HTT = Hyper Transport Technology = technológia prepojenia komponentov s Athlon 64
PCI = Peripheral Component Interconnect = zbernica pre doplnkové karty
AGP = Accelerated Graphics Port = zbernica pre grafické karty
PCIe (PCI Express) = zbernica pre doplnkové karty so zvýšenou rýchlosťou a priepustnosťou, vrátane grafických
PC = Personal Computer = osobný počítač
BIOS = Basic Input/Output System = program pre ovládanie hardware-u PC
DDR = Double Data Rate = spracovanie dát počas nábehovej a dobehovej hrany taktovacieho signálu a tým zdvojnásobenie rýchlosti pamäte
V = Volt = jednotka elektrického napätia
A = Ampér = jednotka elektrického prúdu
W = Watt = jednotka výkonu
MHz = MegaHertz = počet miliónov operácií za sekundu
nm = 10-9 m
Socket = pätica pre osadenie CPU do základnej dosky


Softvér, odkazy na stiahnutie

Pretaktovanie:

Clockgen
http://www.cpuid.com/clockgen.php

A64 tweaker
http://files.extremeoverclocking.com/file.php?f=106

nTune
http://www.nvidia.com/object/sysutility.html

A64 MemFreq 1.1
http://www.short-media.com/download.php?d=474

Crystalcpuid
http://crystalmark.info/?lang=en

Výpočet výkonu odoberaného počítačom:

http://www.extreme.outervision.com/psucalculator.jsp
http://www.slizone.com/object/slizone_howtobuild_2.html

>Neprehliadnite
Overclocking – stabilita a výkon
Zásady správneho chladenia

{moscomment}