Image

Počítačové siete

Ako na to: konfigurácia TCP/IP

V článku o vytváraní počítačových sietí vám ponúkame základné informácie o tom, čo je dôležité pri budovaní a rozširovaní siete. Ak ste začali na jeho základe stavať vlastnú sieť, či už so sieťami ako takými máte skúsenosti, určite vám neuniklo, že článok nezahŕňal jednu dôležitú časť sieťariny – adresovanie cez IP adresy a ich konfiguráciu. A celkom oprávnene. Táto téma je totiž pomerne rozsiahla, a tak sme sa jej rozhodli venovať viac miesta s cieľom uspokojiť i náročnejších čitateľov.

Teória v pozadí

IP adresa je súbor štyroch čísel od 0 do 255 oddelených bodkou, ktoré identifikujú sieťové zariadenie komunikujúce pomocou súboru protokolov súhrnne označovaného ako TCP/IP. Ten je v dnešnej dobe štandardnou súčasťou všetkých operačných systémov vrátane systému Microsoft Windows. Čísla a bodky slúžia na jednoduchšiu prezentáciu adresy pre nás, ľudí, a v skutočnosti reprezentujú 32 jednotiek a núl – jedná sa teda o premennú s dĺžkou 32 bitov. IP adresy vám zrejme nebudú úplne neznáme, väčšina výrobcov pre svoje zariadenia v základnom nastavení používa napríklad adresu 192.168.1.1 alebo 10.0.0.1.

Image

Príkaz ipconfig: poskytuje zaujímavé informácie pri riešení problémov v sieti.

V súvislosti s IP adresami sa vyskytuje pre bežného užívateľa podstatne záhadnejšia maska podsiete. Jej formát je rovnaký ako formát IP adresy, v domácich sieťach má najčastejšie hodnotu 255.255.255.0 a väčšina užívateľov ju pokladá iba za zbytočnosť, ktorú treba vyplniť pri konfigurácii sieťového zariadenia. Dnes si však vysvetlíme, že až taká zbytočná nie je. IP adresa je tvorená z dvoch častí: adresy siete a adresy koncového zariadenia. Adresa siete hovorí odosielateľovi kam presne má informácie poslať, adresa koncového zariadenia zase kam bude informácia odovzdaná až do cieľovej siete dorazí. Mechanizmus je podobný telefónnemu číslu: predvoľba 02 hovorí o tom, že volaná osoba je v Bratislave, číslo ktoré nasleduje už konkrétne identifikuje jeho telefón.

Image

Nastavenie viacerých IP adries: pre jedno rozhranie je možné aj v systéme Windows – stačí poznať správne miesto.

Zrejme vám teraz prišla na um otázka ako sa dá napríklad z adresy 192.168.1.1 určiť, ktorá časť je adresa siete a ktorá adresa zariadenia. V časoch, keď platili pevne definované dĺžky sieťových adries by táto adresa patrila do triedy C, čo znamená, že prvé 3 čísla určujú adresu siete a posledné číslo je adresou zariadenia. Moderné siete však používajú takzvané beztriedne adresovanie a práve tu sa ukazuje dôležitosť masky podsiete. Práve tá totiž túto hranicu stanovuje. Pre príklad použijeme masku 255.255.0.0. Tá určuje, že prvé dve čísla sú adresou siete a posledné dve zase adresou zariadenia v sieti. Že nevidíte význam? Povedzme, že pri adresovaní cez triedy by sme v sieti s adresou 192.168.1.1 mohli mať iba 254 zariadení (počítačov, tlačiarní, IP kamier), pri použití masky 255.255.0.0 však ich počet narastie až na 65 000, čo už je obrovské číslo. I keď sa v praxi takto veľké siete z rôznych dôvodov nepoužívajú, pre ukázanie významu masky tento príklad vyhovuje.

Image

Sieťové pripojenia: práve tu nájdete všetky adaptéry schopné pripojiť vaše PC do siete.

Image

Príkaz arp –a: Zobrazí IP a MAC adresy všetkých zariadení, s ktorými počítač komunikuje.

Práve pre teoretické pozadie uvedené vyššie je dôležité, aby ste pri konfigurácii siete určili správna nielen adresy jednotlivých zariadení, ale aj masku siete, adresu brány siete či adresy serverov poskytujúce služby prekladu adries či adresárové služby systému Windows. Mnohým problémom je možno zabrániť používaním DHCP servera, ktorý v závislosti na konfigurácii prideľuje IP adresy v sieti spolu so všetkými potrebnými parametrami. Pre tých, ktorí majú radi veci pevne vo svojich rukách je určená manuálna konfigurácia, ktorou vás prevedieme.

IP v oknách

IP adresa sa pod systémom Windows konfiguruje nezávisle pre každé sieťové rozhranie. Pokiaľ má váš počítač viacero sieťových rozhraní, môže sa nezávisle pripájať do viacerých sietí s viacerými IP adresami. Zoznam sieťových adaptérov nájdete v zložke Ovládacie panely po kliknutí na položku Sieťové pripojenia. Informácie o protokole IP získate po kliknutí pravým tlačidlom na zvolený sieťový adaptér, výbere možnosti Vlastnosti a zvolení položky Protokol siete Internet (TCP/IP). Okrem samotnej IP adresy a adresy siete je tu prvá zaujímavá položka. Tou je brána, ktorá slúži ako výstupný bod pre všetku komunikáciu odchádzajúcu mimo siete. Povedzme, že máte počítač s IP adresou 192.168.0.1 a maskou 255.255.255.0. Komunikácia v rámci siete, teda na adresy 192.168.0.x bude doručovaná lokálne priamo na zariadenia. Čo však iné adresy? Napríklad server google.com? Práve táto komunikácia bude odoslaná na adresu, ktorú uvediete do políčka brána, v našom prípade teda 192.168.0.254. Bránou je väčšinou internetový smerovač, ktorý sieť pripája k internetu cez NAT. V prípade, že takéto zariadenie v sieti máte, určite používate jeho adresu.

Image

Základná konfigurácia IP adresy: poskytuje aj možnosť použiť DHCP.

V tomto dialógovom okne máte možnosť nastaviť i adresy DNS serverov. Pod skratkou DNS sa ukrýva názov Domain Name Server, ktorý sprostredkováva preklad doménových názvov na IP adresy. Tak napríklad pri prístupe na web stránku www.pcspace.sk požiada váš počítač o preklad adresy www.pcspace.sk na IP adresu. DNS server ju v hierarchii nadradených serverov zistí a vráti počítaču. Ten sa potom pripája na konkrétnu IP adresu. Z hľadiska fungovania internetového pripojenia je nesmierne dôležité, aby bola aspoň prvá položka vyplnená korektne. V opačnom prípade sa totiž nedostanete na žiadnu web stránku či poštový server aj napriek tomu, že samotné pripojenie funguje. Vrtákov poteší možnosť vŕtať sa hlbšie po stlačení tlačidla Upresniť. To ukrýva niekoľko záložiek s možnosťou definovania viacerých IP adries pre jedno sieťové rozhranie, viacero brán v prípade výpadku tej primárnej, adresy DNS a WINS serverov. Nechýba tiež možnosť filtrácie prechádzajúcich dát.

Riešime problémy

Užitočným pomocníkom pri riešení problémov je príkaz ipconfig, ktorý môžete spustiť z dialógu Štart > Spustiť. Ten prehľadne zobrazí IP adresy všetkých rozhraní, v kombinácii s prepínačom /all, čiže ipconfig /all získate podrobný výpis celkovej konfigurácie TCP/IP v systéme. Ďalším užitočným príkazom je ping. Ten slúži a otestovanie pripojenia k určitej IP adrese. Ak chcete napríklad vyskúšať, či ste korektne pripojený k počítaču s adresou 192.168.0.254, napíšete príkaz ping 192.168.0.254. Ten následne zobrazí časy doručenia štyroch balíčkov dát, alebo v prípade neúspechu chybové hlásenie. Ping sa úspešne a zrejme aj najčastejšie používa ako diagnostický nástroj pri riešení rôznorodých problémov aj v tých najrozsiahlejších sieťach.

Image

Príkaz ping: prezradí dôležité informácie o odozvách siete a prípadných stratách v prenose.

Častým problémom je duplicitné pridelenie tej istej adresy dvom zariadeniam – všetky moderné systémy však na takúto chybu užívateľa upozornia. Nezriedka sa podarí i zlé nastavenie masky siete alebo brány siete, čo častokrát spôsobuje správne fungovanie v lokálnej sieti, ale znemožňuje prístup k internetu. Niektoré zdanlivé problémy, keď sa nie je možné pripojiť k počítaču v sieti môžu spôsobovať firewally, ktoré často blokujú komunikáciu s ostatnými zariadeniami, a tak je overenie správneho nastavenia firewallu tiež jedným zo základných krokov pri riešení problémov.

Image