The Elder Scrolls: Oblivion

The Elder Scrolls sú už tucet rokov synonymom pre hutné RPG, ktoré sa snaží dostať hráča do rozsiahleho sveta a ponoriť ho tu nadobro. Prvý pokus vyšiel ešte v roku 1994 a len dva roky trvalo vydanie pokračovanie Daggerfall.

Obe hry spájal podobný interface, renomé kvalitného dungeonu s množstvom labyrintov vo veľkom svete, no v neposlednom rade aj nesmierne veľké množstvo chýb vyžadujúce si niekedy až desiatky patchov. To projekt Morrowind, tretí zástupca v sérii, sa v roku 2002 blysol zaujímavým poňatím – kompletným prechodom do 3D, zavedením nádhernej grafiky a ešte väčšej, ale zmysluplnej voľnosti. V podobnom duchu kráča aj štvrtý diel Oblivion, ktorý však zaznamenáva určité zmeny v hrateľnosti a nie je iba prekopaným Morrowindom v krajšom vizuálnom kabáte.

Začiatok hry je prekvapivo lineárny. Vyberiete si niektoré vlastnosti hrdinu ako na začiatku iných RPG hier a ocitnente sa v dungeone ako v každej inej hre. Zaujímavé, mnohí budú očakávať príchod do nového sveta iným spôsobom. Ale lineárne sa prebíjanie dungeonom má svoj zmysel – po skončení tejto sekvencie si vyberáte povolanie i ďalšie vlastnosti hrdinu a hra vám popritom poradí, aký štýl vám môže sedieť. Ak ste zrezali goblinov hlava-nehlava, bude z vás fantastický bojovník. Ale ak ste postupovali opatrnejšie, možno bude lepšia napríklad kariéra zlodeja…

Keď si osvojíte hrdinu i spôsob hrania, čaká vás zaujímavá križovatka. Pustíte sa do cca 40-hodinového hlavného questu, ktorý rozpráva o panovníkovi hľadajúceho nástupcu trónu a figurujú v ňom perfektne napísané postavy? Alebo sa naň vybodnete a budete radšej vandrovať i spĺňať questy zadávané ostatnými obyvateľmi, aby ste im pomohli alebo si zarobili pár šupov. Resp. sa môžete na úlohy vykašľať úplne a jednoducho si žiť úplne vlastným životom. Zlodeja, ktorý bude v noci rabovať domy a počas dňa spať. Alebo investujete do obchodu a budete si ho zveľaďovať. Možno sa z vás stane mág ovládajúci desiatky čarov alebo nadobro prepadnete alchýmii (zaujímava voľba). Nikto vám však nebráni v tom, aby ste všetky možnosti skombinovali do vlastného hrania. Môžete dať prednosť hlavnému questu a občas si splniť vedľajšie a po skončení deja sa vrhnete na všetko ostatné ako v klasickej RPG hre. Alebo sa postavíte naruby a dáte prednosť životu upíra zakrádajúceho sa nocou a namiesto pachtenia po peniazoch zvolíte cestu krvi…

V tomto smere je potrebné podotknúť zaujímavé herné mechanizmy. Nejde iba o umelú inteligenciu, ktorá je pri takom ohromnom svete na výbornej úrovni ani o prepracovaný štýl boja na blízko či na diaľku resp. s využitím mečov alebo kúziel. Najzaujímavejším faktom je, že nepriatelia sú vždy rovnocenní a na vašej úrovni. T.j. darmo si budete myslieť, že keď sa vaša postava dostane na level 10, vrátite sa do jedného údolia a dorazíte zver, ktorá si na vás vtedy dovoľovala. Omyl, vo väčšine RPG hier by ste stretli chudáka na treťom leveli a vy na desiatom by ste ho zmiatli. Ale tu vás čaká beštia na rovnakom desiatom leveli a možno vám dá zabrať ešte viac ako pri prvom konflikte. Podobný systém predložila napríklad hra Final Fantasy VIII a umožní vám zamyslieť sa, či je vlastne trénovanie postavy také potrebné a nestačí ostať iba na prvom leveli celý čas hrania.

Oblivion sa chce páčiť všetkým hráčom, a tak sa odklonil od tvrdého RPG skôr k akčnejšie poňatej hre. Nie je to vyslovený zápor, pretože priamemu boju sa môžete vyhnúť – množstvo questov vrátane toho hlavného však boj priamo vyhľadáva. Je to snaha o mainstreamovejšie poňatie, ale na netreba zúfať, pretože na druhej strane pridáva množstvo prvkov, ktoré potešia aj hráčov-veteránov. Napríklad veľmi prehľadný systém questov, mapku alebo možnosť bleskového cestovania na svetovej mape s prirodzeným posunom času. Áno, otrlí RPG hráči budú šomrať, že keď sa chcete niekam dostať, máte cválať aspoň 15 minút na koni alebo ísť 45 minút pešo, ale takto má hra aspoň lepší spád. Ale nikto nehovorí, že sa nemôžete prejsť a nájsť kopu zaujímavých predmetov, ktoré by ste inak minuli.

Pri svete Oblivionu vás bude určite zaujímať grafika. Áno, je krásna. Prepracovaná, vypiplaná do najmenších detailov a v poriadnom rozlíšení. Možno bude rozumnejšie dať prednosť aj verzii na Xbox 360, ktorá ponúka fantastické HDTV, v opačnom prípade treba disponovať high-end PC. Testovacia zostava (CPU 2,6 GHZ, 1 GB RAM, GeForce 6600 GT) stačila na stredné detaily. Kto by si chcel užiť plnohodnotnú krásu vodopádov či iných efektov, musí platiť nekresťanské prachy za tophardvérovú zostavu alebo počkať si na nasledujúci upgrade. Ale stále sa to hýbe slušne, hoci mnohí budú skôr pri grafike plakať ako ju velebiť. To hudobný sprievod Jeremyho Soula opätovne dokazuje majstrovstvo tohto skladatela vo svete videohier. Duálny vývoj na PC a Xbox 360 sa podpísal na ovládaní. Ale vo výbornom slova zmysle, pretože oba systémy podporujú len to najlepšie – PC si vystačí s klávesnicou a myšou, pričom hrať môžete v pohľade z prvej i tretej osoby.

Oblivion prekročil hranice žánru (RPG) a ponuka jednu z najrozľahlejších a najlepšie hrateľných hier. Mottom je absolútna voľnosť a obrovský svet. To, ako sa v ňom zabývate, záleží na vás. Každopádne to bude nezabudnuteľný zážitok trvajúci desiatky hodín…

The Elder Scrolls: Oblivion
Výrobca: Bethesda
Web: www.bethsoft.com
Typ hry: RPG

Minimálna konfigurácia: CPU 2 GHz, 512 MB RAM, GFX 64 MB, Win98SE/ME/2000/XP, DirectX 9.0

Plus / mínus
+ obrovský svet, tony herných možností, voľnosť herného štýlu, grafika a hudba
– niekoho môže rozľahlosť sveta pohltiť nadobro

5/5

{moscomment}