Image

Upútavka: Nebojte sa Linuxu

Mať slobodu zistiť a mať možnosť preskúmať, ako program funguje, a prispôsobiť ho svojim potrebám (Richard Stallman).

Čo je Linux
Linux je operačný systém (OS). Pomocou OS je možné používať počítač. Linux plní rovnaké funkcie ako Windows či Mac OS, ale odlišuje sa tým, že je väčšinou dostupný zadarmo, hoci to tak vždy nemusí byť. Presnejšie povedané, Linux je jadro (kernel) operačného systému, ktoré s rôznymi programami tvorí celok. Jadro je centrálnym komponentom, ktoré spravuje systémové zdroje a komunikáciu medzi hardvérom a softvérom.

O slobode a inovácii
Aktivistov na poli voľného softvéru bolo viac, jedným z najslávnejších je Richard Stallman. Väčšina softvérových korporácií nedovoľuje podľa licencie zmeniť (či vidieť) zdrojový kód aplikácie a nemožno ho teda prispôsobovať podľa svojich potrieb. Dnešnej snahe výrobcov umožniť nahliadnuť do zdrojových kódov zákazníkmi môžeme ďakovať iba trendu Open Source. Richard Stallman považuje patenty za prekážku k vývoju. Azda je to zaujímavý názor pre človeka, ktorý sa ešte nestretol s podobným myslením, Stallman však slobodu v otázkach používania softvéru vidí takto:

Mať slobodu zistiť a mať možnosť preskúmať, ako program funguje, a prispôsobiť ho svojim potrebám.

Mať slobodu voľne distribuovať/redistribuovať kópie programu, aby mal z toho úžitok priateľ či sused.

Nebyť ničím obmedzovaný v možnostiach zlepšovania programu, svoje vylepšenia zverejniť, aby z toho mala úžitok komunita.

História
V roku 1990 fínsky študent Linus Torvalds sa skontaktoval s tvorcom Minixu (Unixu podobný OS), ktorého autorom bol Andy Tanenbaum, profesor počítačových technológií. Linus pôvodne plánoval vylepšiť Minix, ale Tanenbaum mu to nedovolil. Tak sa Linus rozhodol napísať svoje vlastné jadro, ktoré uvoľnil pod licenciou GPL v roku 1991. Jadro existuje doposiaľ a volá sa Linux.

Deväťdesiate roky
Jednou z prvých distribúcií Linuxu bol SLS Linux, ktorú založil Peter MacDonald v polovici roku 1992 a neskôr, v roku 1993, prišiel Slackware Linux, ktorý založil Patrick Volkerding. Slackware sa objavil aj na CD počítačových časopisov, ktoré ho takto distribuovali.

X Window – história
Linux mal na začiatku problémy s grafickým prostredím, ktorého históriu si stručne priblížime. X Window systém je skupina ovládačov a knižníc pre grafické prostredie na báze vzťahu klient-server. Ide teda o viac než len o „okná“. Unix prvotne nedisponoval grafickým rozhraním, čo pravdaže nemal pri svojom vzniku ani DOS. S príchodom operačných systémov bola komunikácia s používateľom orientovaná najmä do textového módu.

Projekt XFree86, ktorý bol nosným pilierom pre grafiku v Linuxe, sa sformoval do konkrétnejšej podoby koncom roka 1992. Napriek pokroku, ktorý tím XFree86 dosiahol, projekt bol v počiatkoch stále v nevýhode. Keďže skupina nebola členom konzorcia X, nemala ani prístup k zdrojovým kódom, iba sporadický. Koncom roka 1993, keď konzorcium X pripravovalo verziu X11R6, tím XFree86 sa pokúsil získať členstvo.

XFree86 Project Inc. ako organizácia bola formálne zaregistrovaná začiatkom roka 1994 a stala sa členom X konzorcia. Roku 1994 vyšla verzia XFree86 3.0. O oznámení členstva v X konzorciu píše aj druhé číslo časopisu Linux Journal. Touto udalosťou sa začali dvíhať vlny operačných systémov Linux; nastalo obdobie, kedy dnes tzv. „hlavné distribúcie“ sa mohli presadiť. Možno nie ani tak jadro Linuxu, ale práve dostupnosť verzie X predovšetkým napomohla masovejšiemu rozmachu Linuxu, pre ktorý bol rok 1995 jedným z míľnikových.

Linuxové distribúcie
Distribúcie sa dnes delia podľa účelu; ďalej aj podľa toho, či sú komerčné a nekomerčné, hlavné (mainstream) alebo špecifické (napr. Puppy Linux, Knoppix; zamerané iba na vzdelávanie a pod.). Tu vyberieme hlavné distribúcie, od ktorých sa často odrážajú menšie aj so špecifickým zameraním.

Slackware Linux
Tento Linux (www.slackware.org), hoci jeden z prvých, má síce zvučné meno, ale na poli desktop využitia sa používa málo. Najlepšie je ho použiť na serveri a v odborných kruhoch ho takto odporúčajú aj tí najrenomovanejší profesionáli.

RedHat, Fedora Core a CentOS
Red Hat (www.redhat.com), hoci nie tak starý ako Slackware, patrí tiež medzi najstaršie distribúcie. Red Hat verzia 1.0 vyšla na jeseň v roku 1994. Ako prvá distribúcia priniesla systém RPM pre správu balíkov a bola úplne voľne dostupná. Od roku 2003 Red Hat prestal distribuovať Red Hat Linux; namiesto neho ponúkol komerčnú verziu Red Hat Enterprise Linux (RHEL). Takto z Red Hat vyšli dva najvýznamnejšie projekty, a to Fedora Core (http://rhold.fedoraproject.org/Download/) a CentOS (www.centos.org).

Image

Image

Debian a jeho klony
Popri vyššie uvedenej filozofii Red Hat, Debian Linux (www.debian.org) je výslovne orientovaný na voľnú dostupnosť, preto sa často označuje aj ako Debian GNU/Linux. Debian obsahuje azda najviac balíkov, až vyše 18,000, a je dostupný až pre jedenásť architektúr – od procesorov ARM až po embedded systémy. Z neho vychádza aj Knoppix, Ubuntu, ale aj komerčný Xandros (pôvodne Corel Linux), Linspire a ďalšie.

Image

SuSE Linux
Tento vyšiel zo Slackware so snahou ponemčiť ho a prvá verzia uzrela svetlo sveta koncom roka 1992. SuSE (Software und System-Entwicklung) bola nemecká distribúcia a začalo sa jej veľmi dariť. Časom však SuSE prevzal mnohé prvky z Red Hat, a to aj RPM. Ako azda jeden z najúspešnejších Linuxov ho odkúpila spoločnosť Novell (www.novell.com/linux/) v novembri roku 2003.

Image

Ubuntu Linux na výslní
Ubuntu je kompletný operačný systém založený na Debiane a výhodou je voľná dostupnosť a široká komunitná aj profesionálna podpora. Ponúka veľké množstvo softvérových balíkov, ktoré pokrývajú bežné potreby pre kancelársku prácu, prístup k internetu, editáciu grafiky, CAD programy, programovanie, ale môžete ho použiť aj ako serverové riešenie.
softvér posťahuje z webu bez potreby riešiť problémy so závislými programami.

Image

Feisty Fawn
„Feisty Fawn“, teda posledný Ubuntu Linux, sa od predchádzajúcej verzie dramaticky nezmenil. Novinkou sú napr. GUI témy, ale aj to, že web (domovská stránka Ubuntu) podporuje ťahanie ISO súboru zo serverov čo možno najbližšie k nám.

Rozšírenú verziu linuxových distribúcií, PC_Space manuál pre inštaláciu Ubuntu, Ubuntu prakticky, porovnanie Ubuntu Linuxu s Windows a Ubuntu Live na našom DVD – to všetko nájdete v čerstvom augustovom čísle PC_Space, ktoré na vás od 2. augusta čaká v novinových stánkoch.

 {moscomment}