Ako vybrať rýchly SSD disk za rozumnú cenu

Pýtate sa, ktorý komponent je najlimitujúcejším pri práci s počítačom naprieč všetkými užívateľmi? Množstvu ľudí ihneď po položení tejto otázky príde na um procesor, kapacita RAM či grafická karta. Štatistiky však ukazujú, že vrásky na čele pri dlhom načítavaní aplikácií nám spôsobujú staré a pomalé pevné disky.

Ak chcete výrazne zrýchliť počítač alebo dokonca skladáte nový, samozrejmosťou by mala byť prítomnosť SSD. Čítajte ďalej a dozviete sa, na čo sa pri výbere treba zamerať.

 

Prečo technológia disku ovplyvňuje rýchlosť počítača

Spoznáte pri každodennom používaní, aký typ disku máte práve namontovaný? Ide o úložisko počítača, na ktoré sa ukladajú všetky súbory. Kvôli nižšej rýchlosti čítania z disku počítač používa aj operačnú pamäť RAM. Tá má ale obmedzenú kapacitu, a preto sa do nej ukladajú len údaje aplikácií, ktoré sú práve používané. A tu nastáva problém.

Pomalý disk sa prejaví okamžite po zapnutí počítača. Kým sa údaje operačného systému nahrajú z disku do pamäte RAM, zaberie to veľké množstvo času. Ide o dobu od stlačenia tlačidla napájania po moment, kedy s ním môžete začať pracovať.

Najhoršou kombináciou je pomalý disk a nízka kapacita RAM. Vtedy sa totiž kvôli uvoľňovaní miesta na RAM budú údaje neustále presúvať medzi diskom a operačnou pamäťou. Aj pri jej dostatočnej kapacite sa ale disk s nízkou rýchlosťou odzrkadlí na dlhom načítavaní aplikácií a programov, nehovoriac o ukladaní a kopírovaní súborov.

Logickým riešením je teda kúpiť rýchlejší disk. Dnes na trhu jednoznačne dominujú SSD disky. Prečo je to tak?

SSD vs. HDD alebo aj boj ceny s kapacitou

Keby malo SSD oproti HDD len samé výhody, porovnanie by nemalo zmysel, pretože klasické disky by dávno vymizli. To sa však nestalo.

Hlavným dôvodom je, že stále ponúkajú výrazne lepší pomer ceny a kapacity. Len pre porovnanie, najlacnejšie HDD začínajúce na cene 40 eur majú kapacitu 500GB, zatiaľ čo u rýchlejšieho konkurenta sa budete musieť uspokojiť so 128GB. Okrem ceny však HDD sprevádzajú len samé nevýhody.

Je to spôsobené najmä ich technológiou. Princíp HDD sa v odvetví pevných diskov využíva už približne 60 rokov a aj napriek mnohým vylepšeniam sa to negatívne odrazilo na ich rentabilnosti.

Fungujú totiž prostredníctvom rýchlo sa otáčajúcich magnetických platní (podľa rýchlosti otáčania sa delia na 5400ot./min a 7200ot./min), z ktorých čítajú a zároveň na ne zapisujú špeciálne hlavy. Tie sa takisto pohybujú, aby pokryli celý priemer kruhov. A práve veľké množstvo mechanických pohyblivých častí je hlavným kameňom úrazu tejto technológie.

Majú väčší odber energie, takže u mobilných zariadení zbytočne skracujú výdrž batérie, nepríjemne sa zahrievajú a v neposlednom rade sú náchylné na otrasy. Pri pádoch dokonca môže dôjsť k vnútornému mechanickému poškodeniu disku a z takého už nie je možné zachrániť dáta.

SSD na druhej strane excelujú vo všetkých oblastiach, v ktorých HDD zaostáva. Technologický základ je rovnaký ako u USB kľúčov, či SD kariet. Dáta sú ukladané do NAND pamätí, ktoré majú veľmi vysoké rýchlosti čítania aj zápisu. Okrem toho sú energeticky efektívnejšie a pri použití kvalitných spájkovacích materiálov prakticky nezničiteľné otrasmi a pádmi.

SSD technológia sa vďaka spomenutým vlastnostiam už dlhú dobu využíva v každom tablete, smartphone a všetkých inteligentných mobilných zariadeniach. Jediným rozdielom je, že tam nevystupuje ako odnímateľný samostatný disk, ale ako jeden alebo séria NAND čipov, ktoré sú súčasťou dosky.

Rýchlosť SSD, spôsob pripojenia a zbernica

Celý proces výberu by ste mali zamerať na cieľové zariadenie, v ktorom chcete SSD použiť. Ak ide o počítač, môžete ku doske pripojiť prakticky akúkoľvek redukciu a vybrať si podľa potreby. V prípade, že vyberáte disk do notebooku, by ste však mali zbystriť a zistiť, pre aký disk je stavaný.

Na výmenu pôvodného HDD za SSD v staršom notebooku budete potrebovať disk klasického formátu 2,5“. Zároveň je s najväčšou pravdepodobnosťou zapojený prostredníctvom SATA III, ktorá vytvára výrazne limitujúci faktor. Nový disk síce bude znateľne rýchlejší od pôvodného, avšak odozva zostane obmedzená rýchlosťou zbernice. Tá má totiž maximálnu dátovú priepustnosť približne 600MB/s (6Gb/s). Niektoré staré modely dokonca môžu mať SATA II, ktorá má rýchlosť len 300 MB/s.

Pri dizajnovaní vnútorného rozloženia komponentov novších notebookov a ultrabookov sa však s SSD technológiou počítalo. SATA je na ústupe a postupne ju nahrádza kompaktnejší konektor M.2, vďaka ktorému môže byť menší a ľahší aj celý disk. S jeho príchodom sa ale situácia komplikuje.

Konektor totiž nie je to isté ako zbernica (v skratke ide o spôsob, akým sú posielané dáta). Na trhu tak nájdeme dva typy konektorov M.2 podľa toho, akú zbernicu využívajú. Na základe to by ste mali vybrať aj SSD.

Prvá kategória sú staršie M.2 formáty, ktoré majú obmedzené prenosové rýchlosti kvôli použitiu SATA na 600MB/s. Vo funkčnosti disku tak v porovnaní s 2,5“ SSD nie je žiaden rozdiel.

Druhý typ konektora M.2 už využíva zbernicu PCI Express, vďaka čomu je možné dosiahnuť rýchlosť až 4 GB/s.

 

Nové rozhranie NVMe prichádza s novým spôsobom konektivity a dokáže dosiahnuť rýchlosť čítania dát v rádoch GB/s.

Ako teda môžete jednoducho rozoznať spomenuté technológie pri pohľade na disk? NVMe má na pozlátenom konektore len jeden výrez, zatiaľ čo staršia SATA má dva. U dosky však situácia nie je taká jednoduchá. Podporu zbernice budete musieť pohľadať v špecifikáciách výrobcu. SATA disk by mal v NVMe zbernici fungovať bez problémov aj so svojím rýchlostným obmedzením, naopak to pochopiteľne nefunguje.

Aby bolo možné SSD použiť vo vašom zariadení, musíte dohliadnuť aj na posledné kritérium, a tým je rozmer. Štandardom je rozmer 2,5”, avšak stále je možné zakúpiť disky s inými rozmermi. Existujú laptopy, ktoré podporujú len odlišnú veľkosť. Preto si dopredu radšej zistite, aký veľký disk z pohľadu rozmerov potrebujete.

PCI Express x4 v desktopoch

Nároční zákazníci, ktorí plánujú osadiť disk v desktope, môžu siahnuť po SSD s pripojením priamo do PCI Express x4 slotu. Okrem toho, že to ušetrí prácu s výberom redukcií a miesto v skrinke, ide zároveň vo väčšine prípadov o disky s vysokými rýchlosťami a veľkou kapacitou.

Rýchlosť a technológia NAND buniek

Keď už viete, z ktorých konkrétnych diskov vyberať, finálnych kandidátov väčšinou odlišuje rýchlosť. Tá je samozrejme udávaná v MB/s, nezabudnite však na to, že u všetkých pamäťových zariadení sú v špecifikáciách uvedené dva údaje.

Ide o rýchlosť sekvenčného zápisu a čítania za ideálnych podmienok, pričom čítanie je spravidla o niečo svižnejšie. Pre lepšie pochopenie priepastných rozdielov medzi rýchlosťami sa pozrime na konkrétny príklad. Zatiaľ čo najlacnejšie kúsky majú čítanie približne 550MB/s a zápis 430MB/s, u najdrahších diskov v cene stoviek eur dosiahnete rekordných 3200MB/s pri čítaní a 1050MB/s pri zápise.

Druhá forma uvádzania rýchlosti disku je IOPS (Input/output operations per second), teda množstvo vstupno-výstupných operácií za jednu sekundu. Ide o akýsi základný benchmark disku, ktorý vytvorí z viacerých údajov o rýchlosti a odozve koeficient.

Na predmetnom disku sa testuje načítanie a zápis viacerých náhodne rozmiestnených súborov, čo výrazne objektívnejšie odzrkadlí použitie v praxi. Rozdiel hodnôt sekvenčného čítania a zápisu medzi dvoma diskami tak môže byť omnoho menší, ako keď porovnáte IOPS, ktoré sa výraznejšie odrazí v praxi.

Na záver je možné SSD rozdeliť ešte z pohľadu použitej technológie. Základnou pamäťovou časťou ich NAND Flash pamätí sú bunky. A práve v tejto oblasti existuje niekoľko technológií:

  • SLC bunka dokáže síce uchovať len jeden bit, avšak ide o najdrahšiu a najlepšiu technológiu. Tieto disky sú totiž veľmi rýchle a majú vysokú životnosť.
  • TLC bunka pracuje na princípe uchovávania až troch bitov, vďaka čomu sa znižuje ich potrebný počet na danú kapacitu a tým aj celková cena. Najväčšími negatívami sú nízka životnosť a malá rýchlosť. Disky s TLC bunkami teda nie sú vhodné na dlhodobé uchovávanie a časté prepisovanie dát, pretože by sa mohlo stať, že o ne prídete.
  • MLC technológia zvládne uchovať dva bity. Dá sa povedať, že si berie tie najlepšie vlastnosti z predchádzajúcich dvoch. Vzhľadom na kompromisné riešenie ju nájdeme v drvivej väčšine spoľahlivých a cenovo dostupných diskov.


Záver

Nie každý potrebuje denne kopírovať stovky GB v rekordne krátkom čase. Ak plánujete SSD kúpiť len na zrýchlenie staršieho notebooku alebo počítača, prípadne ho použiť ako nový komponent, nakupujte s rozvahou a na disk určite neminiete celú výplatu. Koniec koncov, je dostupných množstvo riešení, z ktorých si vyberie prakticky každý.