Prvá sieťová kamera na svete

HiSTÓRIA: Axis NetEye 200

Píše sa rok 1996. Počítače a internet po uvedení Windows 95 zažívajú obrovský boom. Moderným trendom sú siete, ktoré spájajú počítače – na komunikáciu sa používajú prevažne telefónne linky a analógové modemy. Prenos pár kilobajtov dát trvá minútku, takže prehrávať video cez modem nie je reálne. Existujú už síce webové kamery, no ich kvalita a […]

RECENZIA

Marek
8. júna 2021

Píše sa rok 1996. Počítače a internet po uvedení Windows 95 zažívajú obrovský boom. Moderným trendom sú siete, ktoré spájajú počítače – na komunikáciu sa používajú prevažne telefónne linky a analógové modemy. Prenos pár kilobajtov dát trvá minútku, takže prehrávať video cez modem nie je reálne. Existujú už síce webové kamery, no ich kvalita a schopnosti sú prakticky na hranici použiteľnosti. 

A predsa sa už v roku 1996 objavila prvá IP kamera! Vtedy sa to pochopiteľne ešte nevolala IP a hovorilo sa skôr o kamere so zabudovaným webovým serverom. Na tomto sa v podstate za tých bezmála dvadsať rokov vývoja veľa nezmenilo, pretože aj dnešné IP kamery sú vo svojej podstate len kamerami s integrovaný webovým serverom, len ten ich počítač je akosi výkonnejší a dátová komunikácia je neporovnateľne rýchlejšia.

Za vynálezcu prvej IP kamery je považovaný vizionár a spoluzakladateľ Axis Communication Martin Gren. On sám sa však priznáva, že túto ideu mu vnukol jeden zákazník, ktorý mal v Japonsku plný sklad malých kamier a navrhol mu, aby vymysleli systém, ako ich pripojiť do počítačovej siete. Základ ich podnikania vtedy totiž tvorili sieťové servery a sieťová komunikácia. Švédsky Axis je dnes najväčším výrobcom kamier na svete (objemom výroby už prekonali aj analógové CCTV systémy) a dopomohol im k tomu práve tento model – Axis NetEye 200 – prvá IP kamera na svete.

NeyEye 200 bola revolučná v tom, že vedela ako prvá prenášať „kvalitný“ farebný obraz na extrémne veľkú vzdialenosť. Cez internet nebol problém pozrieť sa do kamery aj na opačnom konci sveta, samozrejme s istými obmedzeniami. Pripájala sa priamo do počítačovej siete, takže nebolo nutné mať k nej ešte drahý počítač, obrazový enkodér, operačný systém,… Proste žiadny hardvér, ani softvér a nevyžadovala si ani komplikovanú inštaláciu alebo náročnú údržbu.

Spomínali sme, že internet bol vtedy postavený prevažne na analógových modemoch, čo znamenalo extrémne pomalé, dnes už nepredstaviteľné, pripojenie rýchlosťou maximálne 56kbps. Prenášať kvalitné video v reálnom čase bolo nemysliteľné a preto aj táto kamera vedela reálne poslať len jeden statický obrázok v rozlíšení QVGA každých 17 sekúnd, čiže len 3 obrázky za minútu (približne 0,059 fps) pri rozlíšení 352×288 alebo 172×144 bodov. Aby sme jej však nekrivdili, statický JPEG obrázok veľkosť 23 KB (resp. 10 KB pri menšom rozlíšení) dokázala uložiť do svojej pamäte za menej než sekundu, takže skutočnou brzdou bolo to modemové pripojenie.

Fixná 3,8 mm optika s manuálnym doostrením pokrývala 51 stupňový uhol horizontálne  a 39 vertikálne. Snímací čip CCD mal rozmery 1/4″. Kamera mala 1 MB flash ROM, kde bol uložený obslužný softvér (webový server), 1 792 kB RAM (postačuje len pre asi 77 obrázkov) a 32-bitový RISC procesor (ETRAX). Napájaná musela byť externým adaptérom, nakoľko protokol PoE (Power over Ethernet) bol ešte hudbou budúcnosti.

Vonkajší tvar kamery s kovovým telom pripomína oko (odtiaľ asi dostala aj svoj názov) a práve tým aj mala byť – vašim predĺženým okom. Inštalovať ste ju mohli len do interiéru, ale podľa informačného letáku, ktorý nám bol spolu s kamerou zapožičaný, jej zákazníci ju mohli využívať na najrôznejšie účely – od vzdialeného  video dohľadu, cez turizmus, automatizácie v kanceláriách, náhľady do konferenčných miestností, promovanie akcií živými zábermi na webových stránkach, snímanie fotografií návštevníkov na visačky, až po monitorovanie Coffee Machines.